Rád bych navázal na předchozí článek o učení se firem, které se učí především na svých chybách. Proč je však tento proces v některých firmách téměř tabu…? A tak mít možnost chybovat je nadstandard.
Na jednej strane sú na trhu firmy, ktoré, aj keď občas chybujú, vedia sa z toho poučiť a učiť sa pritom. A nielen to, vlastné chyby sú pre nich akýmsi hnacím motorom, na základe ktorých môžu rásť. Chyby si vedia priznať, nemusia ich „zametať pod koberec,“ pracujú s nimi a dokonca s nimi aj vo svojich stratégiách počítajú.
Na druhej strane máme firmy, ktoré akoby navonok nechybujú…Keďže však chybuje v menšej, alebo väčšej miere každý, takéto firmy budú svoje chyby pravdepodobne nejakým spôsobom kryť. Určia za prípadné chyby zodpovednú osobu a tá ponesie následky, no v žiadnom prípade nie celá firma…S chybami sa v stratégiách nepočíta a zamestnanci, keďže sú za chyby nejakým spôsobom postihnutí, tak sa snažia klamať…
V akej firme by ste chceli pracovať? Pravdepodobne v tej prvej…Celé to bude hlavne o kultúrnom nastavení tej ktorej firmy.
Tá prvá bude pravdepodobne viac riadená horizontálne, bude otvorenejšia, ľudia sa budú cez svoje zodpovednosti a kompetencie podieľať na tvorbe stratégie.
To, čo však nosíme v našich hlavách je žiaľ ešte stále viac ten druhý model a bude to hlavne tým, že naše školy, ktoré formujú to naše nastavenie už v rannom detstve sú budované zatiaľ viac na základoch podobných tomu druhému typu…kde robiť chyby je neprípustné a za ne sa predsa pyká..
Photos courtesy of and copyright Free Range Stock, Jack Moreh,
www.freerangestock.com
