Zkreslené vnímání i v byznysu

Zkreslené vnímání.  A proč jsme vůbec tak nastavení? Chráníme sebe samých? Zřejmě ano, ale nepomáhá to.

Jestvuje zaujímavý paradox: „Skreslenie v dôsledku ľahkosti vybavenia príkladov.“ Predstavy o nejakej veci, či situácii. V skratke ide o to, že ak predstava o niečom je pre nás jednoducho dostupná, tak môže a spravidla aj dochádza ku skresleniu reality. Príklad: / v manažmente/ ak si ľahko a celkom dobre vieme predstaviť manažéra, ako workoholika sediaceho v práci do neskorého večera, tak sa nám spravidla skresľuje reálna situácia s manažérmi. Alebo, ak si ľahko vieme predstaviť, /aktuálne/, že niekto má nežiaducu reakciu po očkovaní, tak sa nám môže skresliť realita v množstve nežiaducich účinkov na očkovanie.

Podľa D. Kahnemana ide „dostupnosť“ pripomenutia si určitej predstavy. Dostupnosť v zmysle jednoduchosti  vyvolania si predstavy. Či už z vlastnej osobnej skúsenosti, alebo cez médiá, z počutia a podobne.

Ďalší paradox: „Skreslenie v dôsledku efektívnosti prehľadávanej skupiny.“ O čo tu ide? Ide o skreslenie reality v dôsledku toho, že pri porovnávaní frekvencie určitých znakov jednej skupiny pred inou, podvedome generalizujeme tie znaky, ktoré sa nám ľahšie identifikujú. Pomôžme si opäť príkladom manažéra. Ak by sme sa teoreticky mali rozhodnúť, či za posledný rok sa vo všetkých tlačených médiách vyskytlo slovo manažér častejšie s prívlastkom workoholik, alebo s prívlastkom spravodlivý, automaticky sa prikloníme k prívlastku workoholik. Totiž skupina, kde sa teoreticky vyskytuje spojenie termínu „manažér“ s prívlastkom „workoholik“ sa nám vybaví jednoduchšie. Opäť, je to dôsledok našej osobnej skúsenosti, médií a pod. Neznamená to však, že tomu tak naozaj je. Po podrobnej rešerši výskytu týchto prívlastkov, by sme sa možno čudovali, že za dané obdobie bolo frekventovanejšie spojenie: „spravodlivý manažér.“ To je samozrejme iba príklad. D. Kahneman napr. porovnáva skupiny slov začínajúcich na písmeno r, a skupiny slov, kde písmeno r sa bude nachádzať na treťom mieste v poradí. Podľa autora si podvedome vyberieme skupinu slov začínajúcich na písmeno r, s tvrdením, že ich bude určite viac. A to iba preto, že v danej skupine slov sa budeme ľahšie orientovať a ľahšie nachádzame slová začínajúce na písmeno r. Inak povedané, zvolíme si podvedome ľahšiu cestu, čo ovplyvní náš konečný úsudok.

Tretí paradox: „Skreslenie predstaviteľnosti.“ Inak povedané, čo je pre nás ľahšie predstaviteľné, to bude podľa nás aj pravdivé. /Filozoficky zaujímavé./ Príklad: zakladáme novú spoločnosť. Nejaký startup. Keďže však nemáme za sebou skúsenosť, aká byrokracia nás spravidla čaká a nemáme o tom ani žiadnu predstavu, tak sa do toho vrhneme. Možno, v tomto prípade, skreslenie predstaviteľnosti môže byť aj nápomocné. Ak by totiž všetky prekážky boli pre nás predstaviteľné, tak by sme sa do toho nového podnikania zrejme ani nepustili.

Už len na týchto pár príkladoch vidíte, ako nás tieto paradoxy môžu pri každodennom fungovaní, alebo firemnom fungovaní ovplyvniť. Ďalšie príklady na budúce.

Inšpirácia:

  1. Kahneman, D. , „Myslenie rýchle a pomalé“.  Bratislava: Aktuell, 2019.

Photos courtesy of and copyright Free Range Stock, Jack Moreh,

freerangestock

Sdílet na:
Rudolf Hauzer

Rudolf Hauzer

Je autorom troch knižiek a jednej e-knihy aforizmov a sentencií. Písal však aj do viacerých novín a časopisov z oblasti psychológie. V súčasnosti prispieva na web hlavne článkami o managemente. Riadi zastúpenie farmaceutickej spoločnosti na Slovensku a zároveň spolupracuje s firmou TrimCon.

Komentář