Ve vztahu výkonu, kultury a strategie budou platit určitá pravidla. V minulém díle jsme si popsali, že v organizačních kulturách s horizontálním vedením a se strategií, ve kterou zaměstnanci věří, budou mít vyšší výkon.
V tomto diele si povieme, že za určitých podmienok môže byť dosiahnutý vysoký výkon aj v iných organizačných kultúrach a aj štátnych firmách. Ako je to možné…?
Rovnako, ako novátorským firmám sa bude dariť aj firmám, ktoré sú vlastne „papierovým“ úkrytom pre organizované skupiny…Tie majú stratégiu prepracovanú do detailov, poznajú ju všetci členovia a o spoločnej kultúre ani nehovoriac…len si pozrite tie „nádherné šedé“ čísla /podčiarkujem v mld…/
A zároveň bude platiť, že to množstvo štátnych firiem, ktoré, keby boli súkromné, dávno by zanikli pre ich nízky výkon…teda aj zisk. Smutné na tom je, že na obe posledne spomenuté si priplácame z vlastných daní…a tak možno nedáme možnosť vzniku ďalšej výkonnej a ziskovej firme…
Tak teda, ako to vlastne je…? Prvá časť textu hovorí o tom, že výkonnosťou by mali byť lepšie na tom výhradne tie novátorské firmy, IT firmy s horizontálnym vedením, so stratégiami na ktorých sa podieľajú všetci v tíme…To áno, ale zoberme si štátne firmy. Mnohé z nich sú dotované samotným štátom, napr. v podobe daňových úľav a pod…a šedá ekonomika, nepíšem zámerne podniká, ale iba „funguje“ v podmienkach, akoby vojnového stavu. Aj preto volia typ vedenia vertikálny, rodinný…emocionálny…Aj keď stratégiu poznajú všetci členovia, čo je zrejme povinnosť, ale kreovať ju všetci nemôžu…a tak výkon rastie, lebo fungujú formami, ktoré sú pre ich fungovanie nevyhnutné pre prežitie…a štát im v tom mnohokrát nechtiac pomáha svojim vlastným nastavením…keďže si kultúrne môžu byť paradoxne podobné…
A nakoniec, je tu však jeden velikánsky rozdiel. Výkonné a ziskové firmy mimo šedú ekonomiku a nefungujúce štátne firmy vytvárajú zisk, alebo pridanú hodnotu aj pre širšiu komunitu.
Photos courtesy of and copyright Free Range Stock, Chance Agrella,
