Vhodnost facilitace II.

Vracím se k tématu. Jednoduše řečeno, v situacích, které vyžadují podporu a usměrnění je vhodná facilitace.

Facilitácia, alebo aj spoločný míting, resp. brainstorming, alebo iba také obyčajné sedenie. Áno, kedykoľvek je to možné. Záleží na každej firme, akú dôležitosť danému procesu priradí. Či to bude chcieť mať opakovane v podobe dlhodobého procesu, alebo pôjde iba o jednorázové poposunutie tímu. Či si k tomu firma zavolá externého profesionála, alebo sa to budú snažiť uskutočniť z vlastných zdrojov.

Bude záležať od cieľa. Od stratégie, ako sa na to pôjde. A samozrejme od toho, ako budú merať možné zmeny k lepšiemu.

Minule som však už písal, že ono to vyzerá jednoducho, ale na začiatku pri definovaní si cieľov, stratégie, merateľných ukazovateľov a pod. vznikajú najväčšie problémy. Prečo? Je to predovšetkým z dôvodu, že nie všetci budú vnímať potrebu zmeny. Nie všetci budú potrebovať rovnakú zmenu. Nájde sa zrejme veľa takých, ktorí o potrebe zmeny nebudú vnútorne presvedčení. Alebo nebudú stotožnení so stratégiou, ako na to. Nebudú vidieť možné úzke hrdlá, teda riziká atď.

Takže facilitátor má obrovskú úlohu všetky tieto neznáme a premenné postupne zadefinovať. Sami vidíte, že ide v prvom slede o psychologickú rolu a až v druhom o technickú. Aj preto na začiatku všetkého facilitátor musí vedieť hlavne načúvať. Je to obdobné, ako sedenie v ktorejkoľvek pedagogicko-psychologickej poradni.

Ľudia z firmy pri takom „kolečku“, keď sa sedí v kruhu a postupne sú vyzývaní, aby niečo povedali k téme, sa mnohé odhalí. Facilitátor si pri prvom sedení ani nerobí poznámky, skutočne iba pozorne načúva. Všíma si aj najmenšie detaily, jednotlivé role v skupine. Kto kde sedí, kto komu oponuje. Kto je dominantnejší, kto naopak submisívny. Aká téma sa opakuje.Všíma si  mimiku, gestikulácie. A tak podobne. A načúva aj prípadnému ticho. Aj ticho má veľkú výpovednú hodnotu. Je totiž dôležité, pri akej téme nastalo ticho, ako dlho potrvá, a kto a s akou témou to ticho preruší.

Toto je ten základ na čom budeme spoločne s firmou stavať. A tak sa postupne dopracujeme k definícii toho, čo chceme zmeniť. Ako to má na konci vyzerať. Ako to dosiahneme. Ako to budeme merať. A ako budeme pracovať s rizikami. Samozrejme je dôležitý časový úsek. Inak povedané, ako nám to horí a kto bude za čo pri procese zodpovedať.

Len tak sa to neurobí, bude to tvrdá drina, nakoniec, ako všetko v podnikaní. Ak chceme mať reálne výsledky, nie iba zbožné priania.

Pri písaní článku mi pomohlo predovšetkým:

  1. M. Wilkinson, „Tajemství facilitace“, vydalo vydavateľstvo Computer Press, Brno, 2011.
  2. O. Medlíková, „Lektorské dovednosti“, vydalo vydavateľstvo Grada Publishing, Praha, 2013.
  3. vlastná lektorská prax a terapeutická prax.

Photos courtesy of and copyright Free Range Stock, rawpixel,

freerangestock

 

Sdílet na:
Rudolf Hauzer

Rudolf Hauzer

Je autorom troch knižiek a jednej e-knihy aforizmov a sentencií. Písal však aj do viacerých novín a časopisov z oblasti psychológie. V súčasnosti prispieva na web hlavne článkami o managemente. Riadi zastúpenie farmaceutickej spoločnosti na Slovensku a zároveň spolupracuje s firmou TrimCon.

Komentář