Zvolil som takýto provokatívny nadpis zámerne. V poslednej dobe, keď som hľadal námet na písanie článku o riadení som sa pristihol pri tom, že možno viac, než inokedy, som sa nechal ovplyvniť práve knihami z mojej knižnice.
A pri onom pohľade na autorov som sa pustil do predstáv, akými by boli bývali manažérmi velikáni filozofie, estetiky a vedy. Bavila ma predstava, ako taký Eco, Schopenhauer, či Kierkegaard riadia svoje iluzórne firmy a pri tej predstave, čo zrejme nie je ďaleko od možnej reality, mi celkom jasne dominovala predstava u každého z nich, ako prirodzenej autority. Ak chcete, moci osobnosti a nie moci plynúcej z funkcie, či postavenia. A nebojím sa prehlásiť, že, keďže pravdepodobne mali dobre nastavené riadenie seba samých, a teraz do toho zahrniem pochopiteľne aj time management, veď nakoniec, keď „stihneš“ počas pár rokov napísať toľko prác a akých!, tak čo to o riadení seba samého musíš nie len vedieť, ale musíš mať aj potrebné zručnosti…
No dobre, tak si predstavme podrobnejšie práve spomínaného Eca. Písal historické romány, ale aj vedecké eseje. Bol popredným talianskym semiotikom a filozofom 20. storočia. Dal by to všetko do kopy, a popritom ešte stíhal učiť na univerzite, ak by nebol kvalitným manažérom seba samého a blízkeho okolia? Zrejme nie.
Javí sa Vám táto téma tak trocha umelá, alebo neprirodzená? No ale prečo sa nezamyslieť nad takýmto prepojením? Jednak aj títo myslitelia boli iba ľudia z mäsa a kostí, a jednak, ak si predstavím nejedného vedúceho, či riaditeľa v štátnej inštitúcii, ktorý je vo svojej prostote mylne o sebe presvedčený, že je manažér a že niekoho aj vedie , tak prečo si nepredstaviť intelektuála manažéra, ktorý k osloveniu: „manažér“ bude mať v tomto prípade určite bližšie.
Musím na tomto mieste možno aj pre jasnejšiu predstavu spomenúť takého Havla. U neho sa mi to pekne spojí a nemusím siahať ani po ilúzii Eca, ktorý je pre naše končiny predsa len vzdialenejší. Bol to mysliteľ, intelektuál a aj manažér. V niečom kostrbatý, možno nesmelý, ale stále ľudský, prirodzený, majúci úctu k tímu, podriadeným. Snáď dokonca by aj napĺňal predstavu manažéra 5 stupňa. Skromný, prirodzená autorita a kvalitný vo svojom odbore. A možno takým bol aj spomínaný Eco. Nakoniec možno aj ostatní, ktorých knihy mám na polici…
Ale áno, budete zrejme namietať, že to vidím príliš ružovo a že ste sa niekde dočítali, že ten a ten bol predsa len značne egocentrický a mal aj svoje negatívne charakterové vlastnosti. To nepopieram. No napriek tomu, bez profesionality, skromnosti a zároveň prirodzenej autority by to taký Eco určite nezvládol, alebo inak povedané, si tú svoju profesiu a život tak nezmenežoval…
Photos courtesy of and copyright Free Range Stock, Jack Moreh,
