To je jen firemní útlum

Je vůbec možné mluvit při  firmě, jako při člověku, o útlumu? Myslím, že ano.

Útlm prichádza u ľudí obvykle v čase popoludňajšej siesty, najčastejšie v čase medzi 15- 17. hodinou. Pomaly sa zakráda, cítime nedokrvenosť, ťahá nás na spánok. Mnohý z nás práve v tomto čase opúšťame svoje pracoviská, no aj mnohý z nás po mikrospánku, či osviežení sa tekutinami, alebo kávou, pokračujeme predĺžený pracovný „korporátny“ podvečer…

Ako to bude s firmou? Neviem si predstaviť každodenný útlm, aj keď v určitých organizáciách aj to je možné. Mám pred sebou štátne inštitúcie so štátnymi zamestnancami, ktorí sa v určitom čase húfne vyberú na obedy, v  dôsledku čoho chtiac nechtiac ide organizácia do útlmu. Ak ide o služby, určite mi dáte za pravdu,vtedy nič nevybavíte. „Sme na obede.“ …Samozrejme bez zastupovania. Organizácia si dala „šlofíka“, je v kóme… Tak toto je príklad už rutinného útlmu.  Nebezpečnejší však bývava ten neočakávaný. Nie každodenný. Ten, ktorý viacmenej, keď sa už deje, nevieme ovládať a riadiť. Môže sa dostaviť neočakávane na pár hodín.  Výpadok prúdu, hekerský útok…Zlé rozhodnutie. Ale potom sú tu tie viacdenné, alebo dokonca viacmesačné útlmy z dôvodu zlých manažérskych rozhodnutí, prípadne kvôli strate obchodného partnera, kvôli pandémii apod.

Ako sa taký firemný útlm prejavuje? V prvom rade, nielen vo vnútri organizácie je to badateľné, ale aj navonok. A to vedie väčšinou k nevratným škodám. Strata prestíže, mena, a pod. Ak to trvá dlho, postupne, ako pri domine, sa rúca jedna vec za druhou. Obchodní partneri odchádzajú. Dôverihodnosť padá, až je na nule. Tie prejavy môžu byť rôzne. Čas sa vlečie, všetko stíchlo. Vo vzduchu cítiť napätie. Spoločné ciele sa rozplývajú, stratégia už nie je na prvom mieste. O spoločnej kultúre a hodnotách už nemôže byť ani reč. Vytráca sa zmysel práce. Odchádzajú prví zamestnanci. Žiaľ väčšinou ide práve o tých najlepších. O tých, čo ťahali, čo mali nápady. Tých, ktorí mali práve najväčšiu motiváciu k zmene k lepšiemu. Tí sú deprivovaní a frustrovaní pravdepodobne najviac. Čo je logické. Lebo im na firme záležalo naviac. Najviac pre ňu a s ňou žili.

Na prvom mieste príčinou toho všetkého útlmu budú aj tak hlavne zlé manažérske rozhodnutia. Aj v čase kríz, je to o tých rozhodnutiach. Aj vtedy môžu byť z dlhodobého hľadiska východiskom. Aké jednoduché..!


Photos courtesy of and copyright Free Range Stock, Matthew Henry,

freerangestock

Sdílet na:
Rudolf Hauzer

Rudolf Hauzer

Je autorom troch knižiek a jednej e-knihy aforizmov a sentencií. Písal však aj do viacerých novín a časopisov z oblasti psychológie. V súčasnosti prispieva na web hlavne článkami o managemente. Riadi zastúpenie farmaceutickej spoločnosti na Slovensku a zároveň spolupracuje s firmou TrimCon.

Komentář