Co si myslíte, rozvíjí naše školství talent? Básnická otázka, že? Většina z nás si řekne: „ne.“ Proč?
Lebo si nezriedka predstavíme našu ZŠ, akým spôsobom sme ju absolvovali. Že sme boli nútení absolvovať veľa hodín teórie, podčiarkujem, nudnej, a to z dôvodu jej odtrhnutia od života. Naša ZŠ bola hlavne o memorovaní a tak vynikal nie talent, ale skôr schopnosť rýchlo si niečo zapamätať a následne ešte rýchlejšie zabudnúť. A kto potom vynikal?, no skôr tí bez invencie. A štát do svojich služieb aj teraz prijíma skôr ľudí takých, ktorí si vedia niečo rýchle namemorovať. A tak sa na pohovoroch bodujú hlavne vedomosti o zákonoch, pravidlách, vyhláškach a pod., na miesto zisťovania schopnosti sa učiť, byť tvorivý, mať invenciu, flexibilitu, kultúru a vnútornú motiváciu.
Ten rozdiel potom medzi privátnym a štátnym sektorom je markantný.
Tak, ako to teda je s nami? Podporujeme talent?, alebo rôzne projekty o podpore talentu, neraz aj z eurofondov, sú iba na papieri. Moje obľúbené: „Projekty pre projekty“. Bez pridanej hodnoty.
Suma sumárum, talent si de facto neceníme. Ale ho nevyhnutne potrebujeme. Je plno rečí okolo toho, že staviame spoločnosť na talentoch, že našim cieľom je vzdelanostná spoločnosť. No ale čo je to „vzdelanostná spoločnosť?“ Je to hlavne o talente a jeho podpore. A tá chýba.
Predstavme si všetkých súčasných tímlídrov, inovátorov a talenty: od Bransona so spol. Virgin Galactic, až po Muska s Teslou. Alebo našich, od Kleina s AeroMobilom, až po Trnku s Esetom. Čo majú títo ľudia spoločné? No predsa talent. A ten zahŕňa ich schopnosť strategicky myslieť, predvídať, byť podporou so svojou charizmou a skromnosťou a zároveň profesionalitou. Byť konzistentnými a vidieť za roh vývoja. A na toto všetko treba mať talent, ktorí aj vedia rozvíjať.
A ešte jedna spoločná vlastnosť týchto talentovaných: akým spôsobom vedia riešiť problém. A že vedia prekonať svoje vlastné limity, /limity mozgu/, tréningom. A okruhom sme sa dostali späť k učeniu, a k nášmu školstvu.
Photos courtesy of and copyright Klein Vision
