Strategii si někteří manažeři přivlastňují. Jde však v ní o celou firmu a dokonce o její existencii. Pak je to ale obrovská chyba.
Dnes by som rád nadviazal na príspevok kolegu Michala o stratégii.
Vo svojej praxi sa stretávam často so situáciami, že vedenie, resp. majiteľ, alebo výkonný manažér si stratégiu firmy akoby privlastnia. A to spôsobom, ktorý sa im vidí, ako jediný možný a preto aj logický: „Ja tomu šéfujem, a keďže ja nesiem zodpovednosť, tak to bude na mne, akým spôsobom robíme náš business…“
Neraz sa tieto rozhodnutia, myšlienky, pocity…udejú v nevedomej rovine a tak, čo je horšie, dotyčný manažér, ak business padá, začne vyniť všetkých okolo. No, lenže, ak ľudia v tíme sa nepodieľajú na tvorbe stratégie, nemôžu za jej zlyhanie niesť zodpovednosť…aspoň si to myslím.
A naostatok, ak sa ľudia nepodieľajú na tvorbe stratégie, prestávajú tomu všetkému rozumieť, strácajú pevnú pôdu pod nohami, neistota narastá…a pocit zmysluplnosti odchádza nenávratne preč…Ľudia sú apatickí, nemotivovaní, frustrovaní a začínajú odchádzať…v tejto fáze sú to väčšinou tí kvalitnejší…čo je pre firmu ďalší „klinec“ do rakvy…
Toto sa môže udiať nielen vo firmách, ale napr. aj v politických stranách…či v iných zoskupeniach a spoločenstvách…
…a manažéri sa čudujú: „Kde som spravil chybu?, veď ja som ich iba chcel odbremeniť…veď takej stratégii predsa nemôžu rozumieť, ako ja…“
Myslím si, že môže byť cestou zmena náhľadu na danú problematiku, možno až „zmena myslenia“ v duchu: „Stratégia patrí vo firme všetkým“, aj tomu poslednému článku v pomyselnej hierarchii. Stratégia by nemal byť naleštený klenot pod vitrínou…ale vec každodennej potreby…! Čo myslíte…?
Zdroj obrázku: FreeImages.com/Julie Elliott-Abshire
