Často se v článcích o managementu setkáváme s odvolávaním se na závod Tour de France (TdF)…
Na TdF oveľa viac, ako kdekoľvek inde vidieť, ako skupina môže byť úspešnejšia, než jednotlivec. Aký mechanizmus tam funguje? Jednotlivec v takej cyklistickej skupine- pelotóne uprednostňuje zároveň svoj a aj tímový osoh…ale to už zachádzam do Nashovej teórie. Poďme v skratke odkryť myšlienky J.Nasha..
V roku 1951 matematik John Nash definoval slávnu teóriu hier. Nash, dá sa povedať, sa zaoberal stratégiou jednotlivca a skupiny. Všímal si, ako jednotlivec dosahuje svoj cieľ, resp. akú volí stratégiu v závislosti od toho, či pozná stratégiu, teda cieľ ostatných, alebo nepozná. Dokázal, že tímu sa bude dariť najviac, ak každý člen bude robiť rozhodnutia, ktoré sú najlepšie pre neho a zároveň aj pre celý tím. Definoval kooperatívne a nekooperatívne hry. V kooperatívnej je podľa neho dosiahnutá dohoda, v nekooperatívnej nedochádza k dosiahnutiu dohody.
Vráťme sa k Tour de France. Tam každý jednotlivec, predpokladáme, má svoj individuálny cieľ a stratégiu a zároveň pozná cieľ a stratégiu celej skupiny. Občas aj tam sa stane, že jednotlivec sa „utrhne“ a ide iba za „seba.“ Väčšinou je však porazený cieľom a stratégiou nejakej menšej skupinky, alebo hlavného pelotónu, ktorá ho pohltí svojou stratégiou a cieľom. Jeho individuálny cieľ, a aj stratégia zaniká, resp. môže ostať, ale nenaplní sa.
Ako je to vo Vašej organizácii? Predstavte si svoj tím a seba v cyklistickom pelotóne, ako to bude vyzerať? Viete prečo šliapete do pedálov?, kde je cieľ, a ako to spraviť, aby práve Vaša skupina prišla do cieľa prvá? A Vy ako manažér, robíte rozhodnutia, ktoré sú najlepšie pre Vás a zároveň najlepšie pre celú organizáciu? Hráte kooperatívnu hru, či práve naopak?
Zdroj obrázku: Flickr, Annie Crawford, (licence Creative Commons)