V některých firmách je obtížná představa spolupracujícího týmu nebo jednotlivých oddělení. A už vůbec ne spolupracujícího manažera. A přitom to může mít podstatný vliv na obrat a ziskovost firmy…
To, či vo firme je spolupráca každodennou rutinou, je závislé od typu firmy, resp. firemnej kultúry. Kultúry, ktorá cez hodnotový systém je charakterizovaná určitými prejavmi, či pravidlami. A nakoniec aj tým, či sa komunikuje viac, alebo menej…či sa na to používajú iba formálne porady, alebo aj neformálne stretnutia napr. pri kávomate. Alebo sa organizujú teambuildingy, alebo sa hraje golfový turnaj…
Kultúru celkom dobre môžeme dešifrovať aj cez schopnosť a formy spolupráce vo vnútri firmy, resp. smerom von. Samostatnou kapitolou je management. Ten v určitej firemnej kultúre je zavretý za presklenými dverami, v inej zase ho nie je možné rozpoznať, lebo je „zamiešaný“ v tíme.
Ak píšem o spolupracujúcom managemente, rozhodne nemám na mysli manažéra robiaceho všetko za druhých, lebo len on to dokáže najlepšie. Spolupracujúci manažér nového typu je ten, ktorý vie delegovať právomoci na tím a sám je svojou skromnosťou a zručnosťami ten, ktorý iba nabáda a ktorý možno aj skryto tím vedie. Ak je všetko v správnom pomere, môže to viesť ku zlepšeniu a učeniu a k zvýšeným tržbám, samozrejme nepriamo…
…Nie je zriedkavosťou v našich stredoeurópskych podmienkach napríklad aj to, že zamestnanci majú zákaz písať maily „vedeniu…“ Môže to veľa napovedať o type firmy. Možno aj o pôvode kapitálu, o segmente v ktorom firma pôsobí a pod… Neviem si dosť dobre predstaviť takúto kultúru v „startupe.“
Premýšľam, či článok vypovedá viac o firemnej kultúre, alebo viac o stratégii. Nakoniec to, či firma má manažérov, ktorí spolupracujú, alebo nie, má dopad na stratégiu. Teda, ak má firma „nespolupracujúcich“ manažérov, mnohokrát ostáva stratégia „peknou“ iba na papieri… a nikto ju vo firme nevie formulovať.
Zdroj obrázku: Flickr, Michigan Municipal League (licence Creative Commons)
