Slovní sebeobrana, nebo důležitá asertivita

Dřív, než si všimneme, že jsme si vyjednali špatné podmínky smlouvy, použijme asertivitu a základy slovní sebeobrany.

Áno, je to hlavne o psychológii. Zbytočne budeme ovládať všetko okolo. Technické parametre a podrobné informácie o druhej strane, keď sa nebudeme vedieť brániť slovne a nebudeme vedieť byť asertívny. Bude nám to pravdepodobne k ničomu. Môže niekto namietať, že vlastne takto vychádzam z predpokladu, že druhá strana musí mať zákonite „za ušami“ a že jej pôjde iba o to, aby nás oklamala a aby seba zvýhodnila. No, samozrejme nemusí to tak vždy byť. Vedieť však vhodne sformulovať svoju predstavu, požiadavky a pod. do asertívnych jednoznačných odpovedí a otázok a zároveň byť pripravený určitým penzom zručností adekvátne reagovať na  manipulatívne, či agresívne otázky a odpovede je predpoklad toho, že si sami seba vážime.

Pri rôznych sociálnych interakciách, kde si de facto vymedzujeme svoje práva a povinnosti sa stretávame s celou radou skrytej agresivity a manipulácií. Jej formy sú až tak rôznorodé, že človek až žasne nad vynaliezavosťou, ktorá nám bola prapôvodne daná s cieľom prežitia, získania výhod, ochrany rodiny a pod. Tieto slovné mechanizmy sa vyvinuli pravdepodobne z pôvodných stratégií, kde to bol skutočne boj život.

Slovná sebaobrana je de facto vymedzenie  a presadenie vlastnej identity.

Môžeme spomenúť pár jednoduchých a základných techník, ktoré môžu byť nápomocné v bežných interakciách. Pokiaľ druhá strana použije tzv. neslušnú techniku, či už si to uvedomuje, alebo nie, my môžeme postupovať nasledovne:

Napr. na otázku, resp. narážku druhej strane: „Máte vôbec dostatok rozumu, aby Ste ma pochopili?“

  • odpovieme, zopakovaním jeho otázky a vysvetlením: „Vy sa teda pýtate, či mám dostatok rozumu..“
  • môžeme použiť humorný dodatok na odľahčenie situácie a odzbrojenie útočníka: „…Podľa všetkého, keďže som bol prijatý do MENSy, tak pravdepodobne áno…“
  • ostaneme serióznym a slušným, aj keď sa nás otázka, či pripomienka dotkla: “ …Nejestvuje na to jednoznačná odpoveď, aspoň teda v prípade našich ročníkov narodenia…V tom čase, to ešte nikto nemeral a teraz sme na to už pravdepodobne starí..“
  • môžeme vysloviť myšlienky protivníka, bude sa cítiť potom pravdepodobne trápne: „Takže svojou otázkou naznačujete, že dostatok rozumu tu máte iba Vy…“
  • jeho narážku, či obvinenie ešte viac preženiete: “ Áno, máte pravdu, mám málo rozumu, pravdepodobne najmenej z celej firmy, čo, z celého mesta…“

To je iba základný výpočet techník, ktoré môžu byť nápomocné a nám môže odľahnúť, že sme si zachovali „svoju tvár“. Že sme boli kontextový a zrelý. Že sme nestratili ani časť identity. Práve naopak, časť identity sme si práve zachránili. Niet nad ten pocit.

K danej téme sa ešte môžeme vrátiť, nakoľko trápi takmer každého z nás. A dennodenne sme v sociálnych interakciách, bez ktorých to na druhej strane nevieme a ani nechceme.

Pöhm, M., „Umění slovní sebeobrany“. Praha: Grada Publishing, 2013.


Photos courtesy of and copyright https://www.istockphoto.com/photo/close-up-of-handshake-in-the-office-gm849187212-139343085

Sdílet na:
Rudolf Hauzer

Rudolf Hauzer

Je autorom troch knižiek a jednej e-knihy aforizmov a sentencií. Písal však aj do viacerých novín a časopisov z oblasti psychológie. V súčasnosti prispieva na web hlavne článkami o managemente. Riadi zastúpenie farmaceutickej spoločnosti na Slovensku a zároveň spolupracuje s firmou TrimCon.

Komentář