Sapirova- Whorfova teória v manažmente

O čom pojednáva daná teória? V skratke, ide o hypotézu, že jazyk určuje spôsob, ako vnímame okolitý svet.

To však potom zároveň znamená, že inak sa budú na kontext skúseností a reality pozerať európske národy, inak ázijské a podobne. Ba čo viac, inak budú vnímať realitu ľudia jedného národa, inak druhého. A dokonca, akoby iný svet žili tí v mestách, iní na vidieku. A taktiež zákonite budú rozdiely aj v sociálnych skupinách, ktoré tiež majú odlišný jazyk.

Sapirova- Whorfova hypotéza je hypotéza vychádzajúca z antropologických a psycholingvistických základov, ktorá pojednáva o tom, že určité spoločenstvo ľudí na základe odišností svojho jazyka interpretujú odlišne realitu okolitého sveta.

A tak možno práve cez túto hypotézu môžeme lepšie uchopiť a pochopiť prečo volia ľudia iné politické strany v mestách, iné na dedinách…prečo niektoré národy budú inklinovať k diktatúram a iné k demokraciám…Zrejme tak jednoduché to však nebude. Podieľajú sa na tom aj mnohé ďalšie premenné. Jazyk však v tom bude mať veľkú rolu.

Poďme teraz k samotnému manažmentu a k vnímaniu reality okolitého sveta. Už len ten mnou tak často pretraktovaný rozdiel v štátnych a privátnych organizáciách. Je rozdielny jazyk v týchto inštitúciách, resp. firmách? Určite áno. A rozdielny bude aj podľa odvetví. Iný bude v ťažkom priemysle, iný v IT službách, iný v zdravotníctve.

Áno, teória bola rozpracovaná už pred takmer sto rokmi a to americkým lingvistom Edwardom Sapirom a jeho kolegom Benjaminom Lee Whorfom a dnes sa na ňu mnohí pozerajú s určitým odstupom.

Vráťme sa teraz opäť k nášmu odboru, teda k manažmentu. Prečo mi vôbec napadlo písať o tejto téme? Snáď aj táto hypotéza môže byť jednou z ciest pochopenia rozdielov nazerania na svet rôznych organizácií.  Tak potom mi z toho vychádza, že mať ľudí z rôznych kultúr, sociálnych vrstiev, rôzneho veku, teda čo najviac rozmanitých, určitou výhodou, práve pre lepšie pochopenie kontextu okolitého sveta. A možno pre takú rozmanitú firmu bude ten okolitý svet nielen v podvedomí iný, ale dokonca aj v realite. A môže to byť základom aj pre konkurenčnú výhodu.

Dovolím si na koniec úvahy spomenúť paradox K. Perceivala: „ Ak naša orientácia vidieť svet bipolárne vyplýva z povahy nášho jazyka, napriek tomu, že príroda žiadnu takú bipolárnosť nepozná, odkiaľ je potom možné vedieť, že bipolárne videnie je produktom soc. determinovaných jazykových štruktúr a že v prírode bipolárnosť objektívne nie je prítomná?“


Photos courtesy of and copyright Free Range Stock, Jack Moreh,

freerangestock

Sdílet na:
Rudolf Hauzer

Rudolf Hauzer

Je autorom štyroch knižiek a jednej e-knihy aforizmov a sentencií. V roku 2022 mu v spoluautorstve vyšla publikácia "Management v souvislostech & Management v súvislostiach". Písal však aj do viacerých novín a časopisov z oblasti psychológie. V súčasnosti prispieva na web hlavne článkami o manažmente a je riaditeľom a štatutárom Centra sociálnych služieb v Bratislave.

Komentář