Vědět se alespoň částečně dobře rozhodnout je velká část úspěchu.
Spoločným menovateľom pri rozhodovaní sa pri málo pravdepodobných scenároch je nadhodnocovanie a preceňovanie. Prečo je tomu tak? Súvisí to nejako s našou tendenciou veriť rôznym nepodloženým správam? Je to pre nás príťažlivejšie? Je v tom kus dobrodružstva? Alebo len máme tendenciu zvoliť si pri značne pravdepodobnom scenári alternatívu.
“Ľudia nadhodnocujú pravdepodobnosti nepravdepodobných udalostí.
Ľudia pri svojich rozhodnutiach preceňujú nepravdepodobné udalosti.” /1/
Naša myseľ je natoľko zamestnaná rôznymi ďalšími scenármi možného vývoja, že ten najpravdepodobnejší scenár nevidíme. Inak povedané, podceňujeme najpravdepodobnejší scenár a preceňujeme najnepravdepodobnejší scenár.
Pri predpovediach sa nám zobrazí množstvo scenárov, na základe skúseností, ktoré nám najpravdepodobnejší scenár jednoducho odsunú na vedľajšiu koľaj.
Dôležitosť alternatív. Práve vďaka jasne definovaným alternatívam možných scenárov vývoja môžeme predísť k nadhodnoteniu nepravdepodobných scenárov. Počet a váha alternatív by mali tzv. uzatvoriť kruh možných scenárov čo do počtu a sily. Pokiaľ si dáme tú námahu a napríklad vo firme, keď pracujeme s alternatívami vývoja, budeme priraďovať určité percentá pravdepodobnosti scenárov vývoja, bude najlepšie si ustrážiť, aby nám súčet alternatív dával 100% a nie viac. Čo by sa pravdepodobne stalo, ak tomu necháme voľný priebeh.
„Pravdepodobnosť zriedkavej udalosti zvykneme nadhodnocovať.“ /2/
Znamená to, že naša myseľ sa snaží do alternatív možných scenárov vývoja dosadiť situácie aj menej pravdepodobné. Ale keďže sú predstaviteľné, tak s nimi neskôr pracujeme aj ako s pravdepodobnými, čo nie je to isté.
K téme sa ešte vrátime.
/1/ D.Kahneman, „Myslenie rýchle a pomalé“, str.336, vydalo Aktuell, Bratislava, 2019.
/2/ detto, str. 337.
Photos courtesy of and copyright Free Range Stock, Life of Pix,
