Jsme již v éře automatizace a robotizace. Přesto ve střední Evropě tomuto trendu se jaksi neumíme, nebo nechceme přizpůsobit.
Najvypuklejšie je to vidno v oblasti školstva a politiky zamestnanosti. Naše vlády cez svoje ministerstvá sa snažia uprednostňovať viac technické odbory pred humanitnými. Áno, je tu teraz dopyt hlavne po technických smeroch a to predovšetkým v automobilovom priemysle. Akútne je nedostatok profesií, ktoré tento priemysel vyžaduje. Vlády však robia chybu, ak sa to snažia riešiť obmedzovaním humanitných odborov.
Nebude to udržateľné predovšetkým z jedného prozaického dôvodu. Postupne automatizácia a robotizácia priemyslu bude mať za následok, že takto vzdelaní ľudia budú postupne prichádzať o svoje miesta. Dopyt totiž začne byť viac po tých, ktorí disponujú zručnosťami, ktoré robot nebude vedieť ovládať...zručnosti a schopnosti vychádzajúce zo sociálnej inteligencii a intelektu. Mať empatiu, vedieť veci riešiť kontextovo. Vedieť vyhodnocovať a rozhodovať sa vyvážene na základe originálneho pomeru emócií a racionality. Byť „umelcom“ vo svojej profesii. Zjednodušene povedané: tými „jemnými zručnosťami…“
Socialistické, alebo ak chcete sociálnodemokratické vlády, či ľavicovo populistické, pôjdu vždy viac po chuti vrstve pracujúcich v priemysle. Predsa len ,segment voličov je tu percentuálne silnejšie zastúpený.
Takže z toho hľadiska, áno, robotizácia a automatizácia predstavuje hrozbu. Aj tu musí platiť, že tieto zmeny by sme mali vedieť riadiť a počítať s rizikami. Ak na jednej strane máme revolúciu v automatizácii a na druhej strane nízku diverzifikáciu priemyslu, tak o to viac budeme musieť pracovať s kompetenciami ľudí.
Zdá sa, že my v strednej Európe máme celkom dobre našliapnuté v digitalizácii. No, ukazuje sa, že to vonkoncom nebude stačiť. Už spomenutá nízka diverzifikácia, slabé kompetencie ľudí predznamenávajú veľké problémy už v blízkej dobe. A to možno v čase, kedy všetky tie automobilky už u nás dávno nebudú sídliť..
Photos courtesy of and copyright Free Range Stock, ByChanceTV,
