Rizika jsou součástí fungování firem. Nejenom, že je musíme poznat, my ich především musíme umět řídit. To znamená, eliminovat jejich možní negativní dopad na jestvování firmy.
Je paradoxné, že pri podnikaní sa na možné riziká myslí oveľa menej, než by si zaslúžili. Možno je to našou stredoeurópskou kultúrou, ktorá má nízku toleranciu ku neúspechu. Ak náhodou nejaký projekt, alebo fungovanie celej firmy sa ukáže byť „slepou ulicou“, tak sa to okolím berie ako niečo nenormálne, alebo ako zlyhanie. Možno preto sa rizikami radšej pre istotu vôbec nezaoberáme. A potom môže nastať situácia, že vznikne niekde nejaký vojnový konflikt, s ktorým nik nerátal a firma je v koncoch. Mám teraz na mysli hlavne firmy a projekty, ktoré počítali výhradne s ruskou klientelou, respektíve ruským trhom, ako nákupcom nášho tovaru. A tak firmy, ktoré s takýmto rizikom vôbec nerátali, majú zrazu problém. A svoj problém teraz prenášajú na štát. „Štát pomôžte, my sme v tom nevinne….!“ No, nie je to tak jednoznačné.
Práca s rizikami: ich podrobný výpočet, klasifikácia, kalkulácia, možnosti riadenia, by mala byť súčasťou práce každej firmy. Rizikom, akým je vojnový konflikt, bolo v posledných desaťročiach v našich európskych podmienkach, rátané iba s nízkou pravdepodobnosťou. Na druhej strane, takéto riziko je, čo sa týka klasifikácie, skôr silné, ťažké, fatálne…práve preto, aj v mierových časoch, by sa malo s ním rátať a mať pripravený akýsi záložný plán v podobe jeho aspoň dielčieho „uchopenia“, teda riadenia.
Veľmi zjednodušene: so svojim produktom sa neorientovať iba na jeden trh, aj keď je veľký a má potenciál. Zároveň je však rizikový. Mnohé firmy riskujú zámerne a vedia prečo. Potom by však štát taký risk nemal refundovať z daní jeho občanov. Je to proti logike trhového mechanizmu…
O rizikách treba otvorene hovoriť. Sú tu a budú tu. Netabuizujme ich…nebojme sa ich.
Áno, vojnový konflikt, oslabenie meny…može byť ťažkým, /fatálnym/ rizikom. Dajme tomu pre našu rekreačnú lokalitu, ktorá sa posledné roky orientovala iba na určitú klientelu. Jeden príklad za všetky: nemenované kúpele na Slovensku dokonca celé prestavali…architektonicky to poňali tak, aby sa tu cítil doma práve segment pre ktorý to je určené. Orientovali sa iba na jeden typ zákazníka z jedneho štátu… Kde je však riadenie rizík…?Bol jednoducho hodený pod koberec…a nechaný na riadenie štátom…
Zdroj obrázku: Photos courtesy of and copyright Free Range Stock, www.freerangestock.com
