Propustit zaměstnance?

Řekneme si pár důvodů proč zaměstnance propustit, ale také pár důvodů, proč to není  dobrý postup.

Dookola opakovaná téma. Firmy tým žijú. Zamestnanci pochopiteľne tiež. Štát vchádza do problematiky zákonmi, podčiarkujem, nie najlepšími. Do toho odbory. Hotové peklo. Jedni chcú chrániť zamestnancov, iní zase zamestnávateľov. Štát chráni samého seba. Samozrejme. Zamestnanci sa pozerajú na problém iba za seba. A zamestnávatelia? Niektorí myslia aj za zamestnancov. A to chcem podčiarknuť. Možno sú jedinými, ktorí to dokážu. Teda pozrieť sa na problém aj mimo krabice. A na  konci je vždy existencia firmy. Jej prežitie. Teda udržateľnosť.

V kríze sa väčšinou ukáže, kto má aký záujem a aký  devastačný účinok môže myť zlý a nedostatočný výber ľudí v čase prosperity. Niektoré firmy si to mýlia z nadbytočnými počtami ľudí, mysliac si, že keď prepustia plošne ľudí, že im to prinesie osoh. Ako sa vraví, jednodňový osoh a aj to iba možno. Výsledok je neudržateľnosť. Po kríze sa ekonomika pomaly rozbieha. Prichádza dopyt po výrobkoch a službách od zákazníkov, ale zrazu firmy nemajú ľudí. A tak končia. Definitívne. A pritom, mohli si zobrať preklenovací úver, a fungovať s ľuďmi na nízkych obrátkach. Venovať sa popritom niečomu inému. Napr. , keď sa niektoré firmy chopili príležitosti šiť rúška. Áno, to bolo prvoplánové, ale vďaka tomu prežili. A tí, čo prepustili ľudí, myslím hlavne v gastro priemysle a hotelových službách, teraz nemajú ľudí. Aj keď zrazu vzniklo veľa voľných miest. Ale nikto sa tam už nehrnie. Lebo nemajú istotu. Stratili ju tým, že ich jednoducho zamestnávatelia prepustili. A obávajú sa toho, že sa to zopakuje na jeseň.

To sme sa venovali podmienkam počas krízy. Pozrime sa však aj na bežné obdobie. Obdobie tzv. prosperity.  Môžeme si vyberať ľudí. A môžeme prepúšťať. Je to však ilúzia. Musíme postupovať aj pri jednom, aj pri druhom, nanajvýš sofistikovane. S týmto našim právom zaobchádzajme triezvo a opatrne.  Nie na rýchlo a bez rozmyslu. A nemali by sme to robiť interne. Bez externej pomoci profesionálov na to vyškolených.

Kedy prepustiť zamestnanca? V prvom rade nezabúdajme,  že pri zlom výbere, kedy zamestnanca prepustíme po 3- mesačnej výpovednej lehote strácame s jeho odchodom cca 6 jeho mesačných platov. Lebo sme do neho investovali čas a peniaze. A zacvičovali sme ho. Aj keď si pozveme na výber externú firmu, nemusí sa to podariť. A nakoniec, aj zamestnanec si môže po 3 mesiacoch povedať, že odchádza. Alebo ešte skôr, vo výpovednej lehote. Najčastejším kameňom úrazu je rozdielnosť hodnotového nastavenia. Nie plat…To je mýtus.  Tak teda kedy prepustiť? Predovšetkým vtedy, keď sa hodnotovo rozchádza zamestnanec s firemným nastavením. Ono sa to prejaví skôr či neskôr vyhorením. Teda stratou motivácie, bezcieľnosťou. Stratou zmyslu toho, čo dotyčný robí. Poklesom výkonu a pod. Samozrejme aj v prípade, ak poruší nejaké interné predpisy, vedome a vo veľkej miere. Ale aj v takom prípade môže opäť ísť skôr o nezlučiteľnosť hodnotového nastavenia, teda kultúr.

K téme sa vrátim v najbližšom čísle.


Photos courtesy of and copyright Free Range Stock, Jack Moreh,

freerangestock

Sdílet na:
Rudolf Hauzer

Rudolf Hauzer

Je autorom troch knižiek a jednej e-knihy aforizmov a sentencií. Písal však aj do viacerých novín a časopisov z oblasti psychológie. V súčasnosti prispieva na web hlavne článkami o managemente. Riadi zastúpenie farmaceutickej spoločnosti na Slovensku a zároveň spolupracuje s firmou TrimCon.

Komentář