Bez projektového řízení je to s naplňováním strategie obtížné. A přesto projekty často selhávají. Proč..?
Na kvalitnom projekte určite záleží. Ešte viac bude záležať od jeho funkčného riadenia. Preto, jedna vec bude niečo naplánovať a druhá, dôležitejšia, bude vedieť to uriadiť do zdarného konca. Čo to však znamená v praxi?
Pri príprave projektu by sme si mali vedieť dať odpovede na pár otázok. Tá prvá a najdôležitejšia spravidla býva: Prečo budeme robiť projekt, čo je dôvodom? Teda, aký problém máme /nemusí ísť vždy o problém, ale aj o o stav, ktorý chceme zmeniť./ Toto býva najťažšie. Otázka je jednoduchá, odpovedať na ňu však často býva obtiažna. Stretol som sa už aj s tým, že projekt sa už začal, ale na túto prvotnú otázku nevedel nik jednoznačne odpovedať. Nie je náhodou, že v japonskej firemnej kultúre je normálne sa pýtať: “ …and why?“ aj niekoľko ráz za sebou… A to z dôvodu odhalenia naozaj konečného problému. Tá druhá otázka je: Čo je cieľom projektu, resp., čo oným projektom chceme vyriešiť…zmeniť…dosiahnuť?
Dajme tomu, že už máme odpovede na dané otázky. Odpovede by však mali byť konsenzom v tíme ľudí podieľajúcich sa na projekte. A mali by rovnako odpovedať, alebo aspoň nájsť konsenzus v odpovedi aj zadávatelia, aj vykonávatelia a nakoniec aj tí, čo to platia, teda sponzori. A všetci by mali vidieť v projekte zmysel.
V ďalšom kole by sme si mali stanoviť načasovanie a zodpovednosti. Ak to v projekte nie je jednoznačne popísané, projekt sa stáva vágnym, naťahuje sa v čase, všetci a nikto zaň vlastne nezodpovedá a projekt krachuje a žiaľ, zároveň predražuje…Napríklad projekty výstavby dialnic…tunel Blanka…renovácie historických pamiatok…či osadenie mobilnej toalety za milión Eur niekde na vidieku…
Vhodné je si dať dielčie ciele a potom aj ukazovatele /overiteľné, teda merateľné/ toho, či pokračujeme podľa plánu a dosahujeme cieľov, aké sme si naplánovali.
A v projekte by sme mali dokonca aj uvádzať odkiaľ čerpáme údaje, postupy, nápady a pod. Preto je dobré okrem validného zberu informácií z relevantných zdrojov, /web, literatúra…/ zbierať informácie aj z iných firiem, a dokonca aj z tých, ktoré pôsoba v inom segmente. A potom používať vo vnútri projektového tímu postupy, akými sú brainstorming, brainwriting, mentálna mapa…a pod.
Áno, máme zrejme málo vyškolených ľudí…ale problém vidím skôr v našom nastavení: „Veď už to nejako dopadne…“
Samostatnou kapitolou sú eurofondy a projekty, do ktorých sa zamiešala korupcia na jednej strane a amaterizmus na strane druhej. Takéto projekty majú potom jedného spoločného menovateľa, nie sú udržateľné, teda nie sú trváce.
Včera som bol pri Devíne a videl som tam osadené tabule s podrobným popisom okolitej vegetácie. Písmená však boli vyblednuté, samotné tabule ohnuté…Boli totiž osadené pravdepodobne v záplavovej zóne. Išlo iba o „projekt pre projekt…“ Pýtam sa: „and why…?“ No ale hneď pritom všetkom bol maják…Dunajský. Pôsobivé… Ale prečo…?
Zdroj obrázku: Photos courtesy of and copyright Free Range Stock, www.freerangestock.com
