Tentokrát se na praxi podívám z pohledu zaměstnavatele, resp. zaměstnance. Na personálních portálech většinou čteme: „praxe v oboru nevyhnutelná, nebo vítaná …“ Zřídka je to věta: „praxe není nutná, nebo: ochota se spolu učit a podílet se na růstu.“ Pojďme si přiblížit, co se za těmito větami skrývá a jakým způsobem je dobré se na praxi dívat …
„Prax v odbore nevyhnutná.“ S touto vetou sa stretneme väčšinou v štátnej správe, ale aj v niektorých súkromných firmách. Jednak je to kvôli tomu, že takýto typ spoločností má potrebnú prax stanovenú v normatívoch. Samozrejme, bude mať na to vplyv aj to o aké pracovné zaradenie pôjde. V niektorých prípadoch bude vyžadovanie praxe nevyhnutné. To zaiste. No mnohokrát, aj keď zaradenie nevyžaduje priamo prax, bude napriek tomu prax vyžadovaná. No to už bude niečo prezrádzať o danej firme. A to hlavne to, že sama nemá tak nastavené procesy, aby vedela človeka sama zaučiť.
Obdobne to bude s vetou: „Prax vítaná.“ Znamená to, že daná pozícia nevyžaduje prax v odbore. Že vieme aj sami zaučiť, ale predsa len výhodnejšie bude, keď už príde hotový človek.
No lenže čo je to hotový človek? A čo znamená, keď má niekto prax niekoľko rokov v odbore? Zaručuje to nejakú kvalitu aj do budúcnosti? Zaručuje to také hodnotové nastavenie pracovníka, ktoré bude korešpondovať s tímovým hodnotovým nastavením? Pre mňa, ako zamestnávateľa, bol vždy viac človek, ktorý ani nie že bol ochotný sa učiť, ale ktorý to učenie sa bral akosi automaticky a sám bol aktívny. Nakoniec, vždy je čo sa učiť. A hlavne v dnešnej zložitej dobe. Nakoniec, aj firma ako celok, sa musí stále učiť a ani jej aj niekoľkoročné pôsobenie na trhu ešte nezaručí automaticky rast a jestvovanie aj na ďalšie roky.
Takže ako zamestnávateľ, by som dával prednosť takej formulácii, ktorá mi skôr prihraje aktívnych, nadšených a takých, ktorý sami chcú učiť sa, rásť a prijať zodpovednosť. A ako zamestnanec, ak budem reagovať na firmy, ktoré podľa tabuliek dávajú prednosť ľuďom s viacročnou praxou, aj keby som ju mal, a mám veľkú šancu uspieť, rozhodnem sa pre iný typ firmy. Prečo? Preto, lebo to bude pre mňa pravdepodobne trvácejšie a udržateľnejšie.
Máme však všetci na výber. A tak sa väčšinou nájdu práve tí, ktorí sa hľadajú.
A v konečnom dôsledku bude viac než samotná prax, dôležitejšie skôr to, ako sme s tou praxou prepojení. Pokiaľ je to iba cieľ, tak nám je to k ničomu. Prax by mal byť predovšetkým prostriedok k cieľu…
Photos courtesy of and copyright Free Range Stock, Greyson Ferguson,
