Etika v podobě morálního nastavení se nám, zda chceme, nebo nechceme, promítá do našeho řízení. Už jen proto, že jsou to nepsaná pravidla, které nosíme v sobě.
- Etika vychádza z našej kultúry- hodnotového nastavenia.
- Hodnoty a kultúra ovplyvňujú náš spôsob riadenia- rozhodovania, teda aj výber ľudí, hodnotenie, meranie výkonu, odmeňovanie…
Ak na konci nášho fungovania, ako manažéra, je kvalita zamestnanca, tak na začiatku je vždy naša etika, naše hodnotové nastavenie.
Mám za to, že etika, naše hodnotové nastavenie, kultúra, morálka sú nepísané pravidlá. Čím je však svet zložitejší, menej uchopiteľný a pochopiteľný, tak tým viac máme tendenciu tie pravidlá si dávať „na papier“, aby sme sa „nestratili v chaose.“ Tak vznikajú „morálne kódexy“ paradoxne práve tam, kde sa cítia byť neetickým a amorálnym chovaním najviac ohrození. Príkladom môžu byť nadnárodné farmaceutické spoločnosti.
Čo nás však k tomu ešte všetko môže viesť:
- Súvis medzi toleranciou ku neistote a prijímaním kódexov?
- Rýchlo sa meniaci svet a my ho prestávame chápať.
- Heterogénne tímy, multikultúrne tímy, nadnárodné spoločnosti.
- Krízové obdobia- finančné krízy.
- Strácame kontrolu?
- Ide aj o podvedomú túžbu po moci a hľadanie zmyslu?
Zrejme všetko toto bude mať s tým väčší, či menší súvis. V každom prípade, etika môže byť tým správnym katalyzátorom firemných procesov. Ak je spoločná, pochopená a vychádza z našej prirodzenosti.
…A to, že sa neparkuje na mieste vyhradeného pre hendikepovaných ľudí, by malo byť nielen v našej kultúre samozrejmosťou…čo vy na to? Žiaľ, v poslednej dobe, už nie je. Budeme si aj toto musieť dať na papier? A pomôže to…? Nemyslím si.
Photos courtesy of and copyright Free Range Stock,
