Priority

Co je důležité ve firmě? A na čem to závisí?

Nazeranie na dôležitosť tej ktorej veci, udalosti, nakoniec aj zamestnanca, je pre firmu dôležitejšie, než sa na prvý pohľad môže zdať. Prečo? Môže to totiž ovplyvniť našu stratégiu  a tým samozrejme aj napĺňanie vízie, ale hlavne ovplyvní to napĺňanie cieľov. Každý deň sa nielen manažéri boríme s celým radom rozhodovania sa medzi tým, čo je menej a čo viac dôležité. Čo môžeme odložiť na zajtra, resp., čo bude v hodnotovom nastavení to určujúce a nakoniec komu v daný deň so svojím návrhom, nápadom, myšlienkou dáme prednosť.

To, ako sa na daný problém, z pozície, alebo hľadiska manažéra, pozeráme a ako toto rozhodovanie vnímame bude závisieť od typu nášho riadenia, od typu organizačnej štruktúry. Od kultúry, samozrejme. /Tá kultúra nás prenasleduje snáď všade…/ Áno. Pochopiteľne. Naše hodnoty sa do rozhodovania prenesú zákonite najviac.

Pokiaľ však som  autokrat , teda fungujem v autokratickom štýle riadenia, takýchto rozhodnutí musím deň čo deň robiť x. A sú vopred stanovené a podobné, lebo budú predovšetkým moje vlastné. Na druhej strane, pokiaľ som demokrat a manažujem demokratickým štýlom, tak tých rozhodnutí mám v daný deň oveľa menej, lebo som rozhodovacie právomoci  a nakoniec aj kompetencie a zručnosti k nim delegoval na zamestnancov. Aké jednoduché…No nie tak úplne. Je to strategická úloha, ktorú treba poriadne premyslieť a uskutočňovať s maximálnou rozvahou.

A tak sa autokratický štýl riadenia postupne svojimi jednostrannými rozhodnutiami zabetónuje či chce, alebo nechce a priority, ktoré z toho postupne vypadávajú sa začínajú na seba podobať, až na konci toho kruhu je jedna priorita: manažér a jeho hodnotové nastavenie. Rozmanitosť sa rozpadá. Stratégia je bez nápadov, nemenná a cieľ sa vzďaľuje. Resp. sa určí cieľ, ktorý ani cieľom nie je. Ale skôr metódou, cestou…Typu: „Upravíme vzťahy so zákazníkmi…“ Áno, už aj taký cieľ som videl. Pričom nejde vôbec o cieľ, skôr o zlú stratégiu. A naostatok to nie je ani zlá stratégia, ale iba nejaké zbožné prianie tých hore z vertikálnej organizačnej štruktúry.

Tak, ako priority? Poriadne si ich rozmyslime! Je to vážne, vidíme to všade okolo seba. Akoby viacerí ani žiadne priority pri rozhodovaní nemali. Je to vôbec možné? Žiaľ je. To je tak, keď už stratili zmysel toho, čo robia.


Photos courtesy of and copyright Free Range Stock, Jack Moreh,

freerangestock

Sdílet na:
Rudolf Hauzer

Rudolf Hauzer

Je autorom štyroch knižiek a jednej e-knihy aforizmov a sentencií. V roku 2022 mu v spoluautorstve vyšla publikácia "Management v souvislostech & Management v súvislostiach". Písal však aj do viacerých novín a časopisov z oblasti psychológie. V súčasnosti prispieva na web hlavne článkami o manažmente a je riaditeľom a štatutárom Centra sociálnych služieb v Bratislave.

Komentář