Prax, učení se, prax

…anebo akční učení se.

Mám na mysli akčné, ako akcia. Učenie sa cez praktické ukážky. Cez akciu. Cez reálne situácie. Alebo, ak chcete, učenie sa z praxe.

Ešte nič lepšie sa nevymyslelo, ako učenie sa pomocou reálnych situácií. Životných, pracovných, firemných. Najvhodnejšie je, keď sa učíme za pomoci všetkých spomenutých, napokon každá z nich ovplyvňuje ostávajúce.

Mal som možnosť, za čo som nesmierne vďačný aktérom, absolvovať štúdiá, ktoré boli a sú predovšetkým o praktických a reálnych situáciách, na ktorých a pomocou ktorých sa človek, /študent/ učí.

Klasické univerzitné vzdelanie bolo aj dosť o teórii, no napriek tomu musím pochvalne konštatovať, že sme absolvovali mnohé návštevy špecializovaných zariadení  a nakoniec si aj sami vyskúšali prax v odbore. Následne, to už bol špecializovaný výcvik, sme sami počas viac než troch rokov, čoby v roliach frekventantov, zažívali na sebe situácie, ktorá boli sebapoznávacími a de facto, sme boli na ten čas sami klientmi. Mohli sme sa pozrieť na prácu terapeutov z uhla klientov a to bola vzácnosť. To bolo učenie, ktoré sa vám zaryje pod kožu. A keďže nešlo o žiadne memorovanie, tak tu ani neplatil a neplatí pravidlo o postupnom zabúdaní. Tie katarzie vám ostávajú na celý život a vy z nich čerpáte, ako z nikdy nevysychajúcej studne.

A posledné učenie sa na škole, ktorá svoje fungovanie postavila na učení sa z praxe, bolo vyústením môjho študijného šťastia absolvovať výlučne školy a učenie sa vychádzajúce z reálnych situácií.  Počas posledných rokov práce pri štúdiu MBA sa mi dostala do rúk knižka „Action learning“, od M. J. Marquardta, ktorý je priekopníkom metódy „action learning.“ V skratke: učenie sa z praxe. Znamená to, že sa vychádza z reálnych situácií, ktoré máme vo firmách a riešia sa reálne problémy v nich. Samozrejme na pozadí toho všetkého musí byť nejaké penzum teoretického základu, aby sa veci, deje, situácie vedeli trefne pomenovať. /Nakoniec to bolo nutné aj počas psychoterapeutického výcviku…raz išlo o katarziu z nespracovaného z detstva, inokedy o prenos, či protiprenos niekoho z nás a tak podobne./

Čo mali všetky tie štúdiá podobné? Okrem toho, že boli de facto obdobné v tom,že sa vychádzalo z reálneho života. Čo bolo práve to bazálne, čo sa muselo riešiť hneď na začiatku? Že prečo? Že kde a čo je problém. A to bolo a je to najťažšie. Verte mi. Definovať problém, ktorý ideme riešiť je to najťažšie. Obrazne povedané, očistiť tú zlatú rybku až na kosť…a práve tam začína ten proces kvalitného učenia sa.

Inšpirácia:

  1. Marquardt, M. J, „Action learning“.  Praha: Management Press, 2011.

Photos courtesy of and copyright Free Range Stock, rawpixel,

freerangestock

Sdílet na:
Rudolf Hauzer

Rudolf Hauzer

Je autorom troch knižiek a jednej e-knihy aforizmov a sentencií. Písal však aj do viacerých novín a časopisov z oblasti psychológie. V súčasnosti prispieva na web hlavne článkami o managemente. Riadi zastúpenie farmaceutickej spoločnosti na Slovensku a zároveň spolupracuje s firmou TrimCon.

Komentář