Manipulace nemusí být zákonitě a vždy něčím, pomocí čehož dosahuje někdo užitek pouze nekalou taktikou a prospěch pouze pro sebe samého …
Psychológia, a nakoniec už aj management, pozná termín pozitívnej manipulácie. Pri nej môžeme dosahovať nielen svoj vlastný cieľ, ale zároveň skupinový. A môže to byť paradoxne pre dobro všetkých zúčastnených strán.
Už v minulom článku som načrtol základné charakteristiky pozitívnej manipulácie. Ide hlavne o to, že pri nej dosahujeme spoločný tímový cieľ a to za pomoci určitých mechanizmov.
Čo to bude znamenať v managemente? Pôjde hlavne o dosahovanie spoločných strategických cieľov metódami, ktoré budú kvalitatívne posúvať každého jedného zamestnanca a to nenásilnou formou. Avšak za použití techník, ktoré z určitého uhľa pohľadu nazývame manipulatívnymi. Prečo? Totiž, je celkom možné, že ak by sme postupovali iba príkazmi a zákazmi, resp. vynucovaním si podania určitých výkonov, tak by sme cieľ nemuseli dosiahnuť.
Príklad: dáme za úlohu zamestnancom naučiť sa trebárs podnikový etický kódex naspamäť. Čo nastane? Zrejme sa ho naučia, ale to neznamená, že sa ním budú aj riadiť, že mu budú veriť, že v tom budú vidieť zmysel…Môžeme však použiť nenásilnú techniku a trebárs si zahrať simulovanú situáciu. Určia sa rôzne role a tak si budú môcť zamestnanci sami na sebe vyskúšať, ako by postupovali v určitých hraničných biznis situáciách.
Tých techník je viacero, ale vždy pôjde o to, aby to bolo o praktických cvičeniach, ktoré sa dajú iba ťažko oklamať. Pomocou nich si sami vytvoria potrebu dosiahnuť práve ten ktorý cieľ. Či už vedieť sa zžiť s kódexom, alebo chodiť na čas do práce, alebo nemať potrebu klamať…Áno, opäť sme dostávame k typu organizácie. Niekde tieto nenásilné taktiky už používajú a inde sa striktne vyžadujú výsledky. Sú to potom naozaj výsledky…?
Photos courtesy of and copyright Free Range Stock, BenjaminMiller2651,
