Povinné zveřejňování platů v pracovních inzerátech?

Nevím, jaká je legislativa v Česku, ale na Slovensku taková povinnost již nějaký čas trvá. Je to přínosné? Je to dobrý krok? Jaký to může mít následek? A co je vlastně cílem? I o tom v dnešním článku, který už vyšel i jako blog v ekonomickém týdeníku Trend.

Štát a časť odborníkov sú presvedčení, že tento krok môže viesť v konečnom dôsledku k rastu príjmov obyvateľstva. Jednak tým, že

1.firmy musia uvádzať výšku mzdy na požadovanú pozíciu v súlade so zákonným nastavením a tak teoreticky by sa už nemalo stávať, že mzda je pod úrovňou stanovenou zákonom.

2.Potom aj tým, že sa takto zvýši boj o tých kvalitnejších zamestnancov.

3.A napokon tým, že sa týmto spôsobom lepšie prejaví konkurencieschopnosť toho ktorého zamestnávateľa.

Nestotožňujem sa s týmito názormi. Prečo?

Plat, ako vieme, je iba jedným z motivačných faktorov a dokonca nie tým najdôležitejším. Nechcem sa opakovať, ale výskumy v tejto oblasti umiestnili výšku mzdy niekde na spodné priečky. Je potom celkom možné, že vďaka, alebo práve kvôli tomuto nariadeniu, sa prihlásia do konkurzu ľudia, ktorým pôjde v prvom rade práve viac o mzdu a nie o potrebu realizovať sa, rásť, učiť sa, zdieľať spoločnú kultúru a pod…

A nehovoriac o tom, že týmto spôsobom sa skôr podnikateľské prostredie kriví. Teraz nemám na mysli štátny sektor, ktorý predsa len by mal a musí postupovať v stanovovaní výšky odmeny podľa zákona. Ale ani tam sa to nedialo. No pre privátny sektor, to ako naloží firma s informáciou o výške mzdy, môže byť rozhodujúce pre prijatie toho „pravého.“

Zoberme si príklad: mám prosperujúcu firmu. Jedinečný startup, ktorý generuje celkom slušné zisky a mám minimálne náklady. Uvediem povinne výšku platu. Čomu by Ste dali prednosť Vy? Uvediete nižší plat, ktorý môžete v skutočnosti ponúknuť, lebo máte mzdovú politiku takú, že máte mzdu rozdelenú na rôzne bonusy? A o všetkom sa budete priebežne s pracovníkom rozprávať. A všetko bude závisieť od merateľného výkonu. Alebo na druhej strane uvediete už do inzerátu najvyšší možný plat, ktorý Ste schopný dať, lebo chcete tých najlepších? Ja som pre ten prvý prípad? Prečo? Ako som už písal, je naozaj väčšia šanca, že teoreticky  môžem získať schopnejších a motivovanejších.

Nezabúdam pritom na tvrdenia odborníkov, že ten, ktorý je vyhorený, stratil motiváciu, v práci nevidí zmysel, to skúša ešte s miestom, kde ponúkajú vysoký plat. Alebo si pýta stále viac v práci, v ktorej je, ale už ho to akosi nenapĺňa.  A takto to môže byť prekliatie nielen pre toho zamestnanca, ale aj pre firmu! Čo myslíte?

Nakoniec, firmy túto povinnosť obchádzajú. Nielen z hore uvedených dôvodov.

Tak teda, čo bolo a je cieľom? Pokiaľ iba o zvyšovanie mzdy, tak s tým by som aj súhlasil, aj keď to pokladám za obskúrny spôsob. Naostatok  nie je udržateľný a vráti sa ako bumerang v podobe zamestnancov, ktorý robia iba pre výplatu. Čo potom nastáva? No predsa zníženie tvorivosti, invencie, a nakoniec produktivity..

Vyzerá to doteraz tak, že viac-menej táto zákonná úprava má a mala dosah iba na dodržanie minimálnych miezd a to v štátom riadených organizáciách, teda, že sa takto mohli /zvýšiť/ mzdy, ktoré boli protizákonne pod minimálnou. /Toľko medializované nedodržiavanie zákona pri minimálnych mzdách pri najnižších pozíciách v štátnej správe…/ Ale v súkromnej sfére povinne uverejňovať mzdy? To mi pripadá socialistické až až…

Na koniec: Takže čo bolo vlastne cieľom tejto zákonnej zmeny? Že vraj zvýšenie konkurencieschopnosti…a nakoniec aj zvýšenie miezd…no dobre, možno zvýšenie miezd a čo ďalej a čo s tým…?


Photos courtesy of and copyright Free Range Stock, Matthew Henry,

freerangestock

Sdílet na:
Rudo Hauzer

Rudo Hauzer

Je autorom troch knižiek aforizmov a sentencií. Písal však aj do viacerých novín a časopisov z oblasti psychológie. V súčasnosti prispieva na web hlavne článkami o managemente. Práve rozbieha projekt lektorovania a výcvikov v posune kultúry v skupine náhradných rodičov a zároveň spoluprácu s firmou TrimCon.

Komentář