Pasiva a aktiva

Je to paradox: finančně se stále zdokonalujeme, ale zároveň saháme stále více a více po pasivech.

Aký je rozdiel medzi pasívami a aktívami? Veľmi zjednodušene napísané: pasíva nám peniaze berú a aktíva naopak dávajú.

Dnešný svet, aspoň teda ten „pomyselný“ rozvinutý, „západný“ je postavený na spotrebe. Má to logiku: ľudia kupujú, využívajú služby, zadlžujú sa, žijú proste naplno, tak sa ekonomike darí. Štát a bankový sektor to podporuje, tomu sa niet čo diviť.  Štát a bankový sektor za týchto okolností je na tom dobre. Obratným marketingom vie vyvolať dopyt /potrebu/ využívania produktov, ktoré de facto občanom z vrecka tie peniaze odsávajú. Inak povedané štát a bankový sektor nás obratne tlačí do využívania čo najväčšieho počtu pasív.

Bankový účet= pasívum, úver akéhokoľvek druhu= pasívum, kreditné karty= pasívum…Byt= pasívum, dom= pasívum, auto= pasívum, firemné zásoby= pasívum… nakoniec, aj peniaze v „prasiatku“ sú pasívum, lebo sa časom znehodnocujú…

A čo je teda aktívum. A vôbec, môže sa dopracovať priemerný občan, čo sa týka príjmov a vzdelania k aktívam? Určite áno.

Môžete namietať: za určitých okolností, keď si napr. požičiam peniaze, teda využijem bankový úver, kúpim za to pasívum: byt, alebo garáž, alebo auto, ale budem ho ďalej prenajímať, tak de facto, aj úver, aj predmet prenájmu sa môže stať aktívum. Áno, to je pravda, ale…Ale, musím to mať dobre zrátané. Pasíva sa nám takto zmenia na aktíva iba v prípade, že úrok z úveru nie je príliš vysoký, alebo, že prenájom máme zabezpečený dlhodobo. Teda, že prísun peňazí je udržateľný, dlhodobý a máme dobre premyslené riziká.

V minulosti napríklad mnohé z toho, čo je dnes už pasívum, bolo aktívum. Prečo? Lebo sa menil režim, a na začiatku to aj banky a štát nemali ešte dobre zrátané, lebo im to ešte jednoducho nemal kto zrátať. Teraz je však situácia diametrálne odlišná.

Ja napr. využívam autá na podnikateľské účely. Tým si do určitej miery, keďže si tým znižujem dane, premieňam pasíva: autá, na aktíva. Ono, je to tak pol na pol. Aktíva by to boli, keby som ich prenajímal ďalej a nemusel znášať všetky náklady na ne, aj keď s vidinou zníženia daní. Opäť, treba to mať dobre zrátané. Ďalší príklad: mať sporiaci účet v banke. Niekedy boli celkom slušné úroky. Pred pár rokmi som mal v banke niekoľko sto tisíc korún a mesačne mi to na úrokoch dalo cca 10 tis. korún, čo je teraz nejakých 300Eur. Teraz však na tom občan prerobí. Samozrejme, dá sa dohodnúť individuálny úrok pri vyšších sumách. Ale stále výška úroku nebude pokrývať infláciu. Inak povedané, viac stratíme na hodnote uložených peňazí v banke infláciou, než získame výškou úroku.

Štát to má dobre zrátané, to sa nebojte.

Takže, ako z toho von? Dobre si premyslieť, čo k životu skutočne potrebujem, resp., čo potrebujeme vo firme, aby sme rástli. Keď autá, domy, byty, kancelárske priestory, tak ich ďalej aspoň sčasti prenajať, alebo byť sám v prenajatých priestoroch, ak máme na mysli firmu.

A nezakladať si bežné účty v bankách. Neodkladať peniaze do kasičky. A investovať. Do dobrých nápadov…A možno do zlata, ropy, do umenia, kvalitného vína…Napadá vám ešte niečo…? No samozrejme, virtuálne meny…Priznám sa, na to nepoznám odpoveď.

A čo tak kvalitný zamestnanec, alebo spoločník…? To je poriadne aktívum. Čo myslíte?

Pri písaní článku mi pomohli predovšetkým:

  1. Robert T. Kiyosaki, Prečo jednotkári pracujú pre trojkárov a dvojkári pre štát, vydalo vydavateľstvo Motýľ, Bratislava, 2013
  2. Jonah Lehrer, Jak se rozhodujeme?, vydalo nakladateľstvo Dokořán, Praha, 2010
  3. vlastné poznámky a lektorské skúsenosti

Photos courtesy of and copyright Free Range Stock, Jack Moreh,

freerangestock

 

Sdílet na:
Rudolf Hauzer

Rudolf Hauzer

Je autorom troch knižiek a jednej e-knihy aforizmov a sentencií. Písal však aj do viacerých novín a časopisov z oblasti psychológie. V súčasnosti prispieva na web hlavne článkami o managemente. Riadi zastúpenie farmaceutickej spoločnosti na Slovensku a zároveň spolupracuje s firmou TrimCon.

Komentář