Ide o paradox, ktorý hovorí o situácii, kedy predpokladáme určitý vývoj udalostí aj keď pre to nemáme dostatok dôkazov, alebo dokonca žiadne dôkazy.
Môže nám to pripomínať aj Occamovu britvu, ktorej teória hovorí o tom, že najpravdepodobnejšia možnosť je väčšinou tá najjednoduchšia, ktorá sa nám ponúka.
O čom pojednáva Fermiho paradox? O vesmíre a o vysokej pravdepodobnosti existencie mimozemských civilizácií, aj keď pre to nemáme žiaden dôkaz.
Premietnime si to teraz do podmienok manažmentu. (Ak je to možné). Tak napríklad, v našom prípade mi napadajú hneď viaceré možnosti vývoja, pre ktoré zatiaľ nemáme dôkazy.
- niekto z tímu nás opustí
- niektorý z našich produktov bude z trhu vytlačený iným produktom
- niektorá z našich služieb bude nahradená konkurenčnou službou
- pribudne nová konkurencia
Máme pre tieto možné scenáre vývoja dôkazy? Ani nie. Avšak pri riadení rizík s nimi počítame na základe skúseností z minulých dôb, alebo že sa to stalo u konkurencie a podobne. Napriek tomu, že s takýmito scenármi vývoja môžeme rátať, aj keď hneď nemáme k dispozícii dôkazy, s nimi mnohé firmy v riadení rizík nerátajú. A to ani zďaleka nie je stav podobný Fermiho paradoxu.
Fermiho paradox nám v tomto celom iba zosilňuje to naše nastavenie nepozerať sa za roh vývoja a to akoby zámerne. Podvedome, pre pohodlie, alebo naopak kvôli možnému zhmotneniu neistoty. A napriek tomu, že tu máme Fermiho paradox, ktorý predpokladá existencie mimozemského života aj bez predchádzajúcej skúsenosti, máme tendenciu tejto premise veriť. Je, pravda, viac „sexy“, ako to, že nám odídu ľudia, alebo skončí nejaký náš produkt, alebo služba, na smetisku firemných dejín.
A to je hneď ďalší paradox. Veríme viac vo veci, v situáciu, alebo dej, bez dôkazov a bez toho, že by sme už mali s tým skúsenosť.
Tento paradox nás ohrozuje určite viac, ako ten Fermiho, aj keď jeden nikdy nevie…
Photos courtesy of and copyright Stock Photos, PhonlamaiPhoto,
istockphoto.com
