Odpočinek, více než důležitý

V mnoha firmách je odpočinek stanoven tvrdě podle platných předpisů, v jiných jsou to interní pravidla, která mohou být ještě přísnější … Pojďme se podívat, co se za tím může skrývat?

Najnovšie výskumy z oblasti pracovnej psychológie, pracovného práca, bezpečnosti a nakoniec aj HR odporúčania hovoria o nutnosti pravidelných prestávok a odpočinku. Mnohé z odporúčaní idú ešte ďalej a doporučujú častejšie striedanie činností, konštelácií ľudí, či miesta.

Na druhej strane tu máme realitu firiem, kde sa buď striktne ide po zákone, alebo sa ide po interných pravidlách, ktoré sú v mnohom ešte rigidnejšie než zákon. Prečo tomu tak môže byť? Možno je to ich nízkou toleranciou k neistote. A táto neistota môže vychádzať jednak z kultúrneho nastavenia spoločnosti v danom geopolitickom priestore. Tá je buď daná v našom genofonde, ale je aj ovplyvnená rizikami rýchlo sa meniaceho sveta. Ale takisto môže byť podmienená aj typom firmy, hodnotami, ktoré sa v nej vyznávajú, vedením, a nakoniec riadením…

Ako to vyzerá v praxi týchto firiem: majitelia a výkonné vedenie má ľudí čo najviac pod kontrolou. Prestávka je viacmenej jedna, tá na obed. A samozrejme na nutnú toaletu. Nič viac. Počul som dokonca o firmách, ktoré obmedzovali zamestnancom aj to WC… Mylne sa domnievajú, že takto sa im zvýši výkonnosť, teda v ich predstavách obraty a zisky…

Pravdepodobne tomu tak nebude. Práve naopak. V takýchto firmách pôjde výkonnosť skôr či neskôr dole. Kreativita a invencia tiež. Môžete namietať, že na čo je taká kreativita napr. pri páse? Aj pri monotónnych prácach je dôležité dať priestor možným „zlepšovákom…“ A potom ľudia sú viac motivovaní a…a rastie výkonnosť…

A ako to môže vyzerať vo firmách, ktoré sú tzv. rovnostárskymi firmami? Teda firmami, kde sú delegované kompetencie? Riadenie je horizontálne a kultúra práce je „automotivačná?“ Majú časté prestávky. Aj keď krátke, ale pravidelné. A okrem nich možnosť vypiť si kávu s kolegami v kuchynke…a trebárs, dlhšiu obedňajšiu prestávku spojenú aj so športom…Prečo nie..? Potom zamestnanci majú tiež vyššiu motiváciu, lebo majú priestor na komunikáciu, kreativitu. A tak narastá invencia. A cítia sa byť slobodnými…Možno aj toto je cesta, ako sa pripraviť na generáciu Y, alebo Z…Čo myslíte…?


Photos courtesy of and copyright Free Range Stock, BrianJGeraghty,

freerangestock

Sdílet na:
Rudolf Hauzer

Rudolf Hauzer

Je autorom štyroch knižiek a jednej e-knihy aforizmov a sentencií. V roku 2022 mu v spoluautorstve vyšla publikácia "Management v souvislostech & Management v súvislostiach". Písal však aj do viacerých novín a časopisov z oblasti psychológie. V súčasnosti prispieva na web hlavne článkami o manažmente a je riaditeľom a štatutárom Centra sociálnych služieb v Bratislave.

Komentář