Použil jsem záměrně provokativní název. Jsme po dovolených a některý se sami sebe ptáme: chci se ještě vrátit k tomu, co jsem dělal před letem?
Samozrejme, bude rozdiel, či si túto otázku položí dieťa, študent, majiteľ firmy, manažér, zamestnanec, umelec v slobodnom povolaní, alebo dlhodobo nezamestnaný. Spoločným menovateľom však pravdepodobne bude otázka obsahu, významu…hľadania a nachádzania zmyslu.
Aj keď nás budú pri tejto otázke ovplyvňovať rôzne ďalšie činitele: duševná pohoda, vzdelanie, zručnosti, psychohygiena, rodina, spoločnosť…bude to aj tak predovšetkým o hľadaní zmyslu, jeho uchopení a pochopení. Bez toho, aj keby všetky kontextové vplyvy nám boli akokoľvek dobre naklonené, to nepôjde.
Tak ten náš nadpis: „Nechce sa mi pracovať“ môže byť celkom dobre aj to, že som nenašiel zmysel. Stratil som ho, lebo…cítim nespravodlivosť v odmeňovaní, alebo mi tá práca nebaví, …alebo štát zlyhal, ..firma ide do konkurzu…šéf si ma nevšíma….v práci so mnou nepočítajú…nemám autoritu, …manželka ma tlačí…s deťmi nekomunikujem…
Môže toho byť naozaj dosť, čo nás jednoducho knokautuje a my sa ocitneme na mantineli, ako hokejista po faule. Aj my sa ocitáme po faule na nás.
Jednoducho sa to niekomu povie, že treba iba vstať a ísť. Ale nám sa už akosi nechce. Je to čas na prestávku. Na premýšľanie. Prečo nie? V takomto rozpoložení pracovní psychológovia radia: dať tomu čas, voľný priebeh. O to tu ide. Netlačiť na pílu, ako sa zvykne vravieť. Takým svojim osobným brainstormingom sa dopracujeme možno k nejakým odpovediam typu, odkiaľ, kam a hlavne prečo, alebo pre koho…Môže to pomôcť.
Zdroj obr.: foto autora
