V minulém článku jsem se zamyslel nad neseriózními taktikami s důrazem na automobilový průmysl. Dnes se k tématu vracím s obecnějšími taktikami fungujícími v obchodních vztazích.
Nejasné zmluvy: zmluvy sú napísané akoby v Havlovskom ∗“Ptydepe“. Ide o to, že sa v zmluve vytvorí zámerne neuchopiteľný jazyk, teda sa použije nezrozumiteľná terminológia s cieľom druhú stranu čo najviac zmiasť. Tá si podvedome termíny vysvetlí po svojom, to sa však ukáže neskôr ako taktická chyba.
Nevýhodné zmluvy: zmluva je zjavne, alebo skryto, nevýhodná pre jednu zo strán. Aj keď v zmluve je spravidla odsek o potrebe nevyhnutnej výhodnosti pre obe strany. Keď je už však zmluva podpísaná, tak nastáva problém.
Vyloženie kariet: jedna zo strán vyžaduje od druhej strany urýchlene povedať svoju predstavu o definovaní zmluvného vzťahu bez toho, že by definovala ten svoj návrh. Je to napríklad markantné pri definovaní si marže. Ak jedna zo strán je tlačená k formulácii bez potrebnej prípravy premyslenia si určitého rozsahu, v ktorom sa chce pohybovať. Tak sa môže stať, že prvá strana bude mať cennú informáciu o druhej strane, a tak ju môže využiť vo svoj prospech.
Vyhrážanie sa: jedna zo strán sa vyhráža konzekvenciami napr. pri nepodpísaní zmluvy.
Odvolávanie sa na tretiu stranu: neseriózna strana vzťahu sa odvoláva napr. na klienta, ktorý nie je tak náročný, alebo platí v hotovosti, je proste lepší…Ide však spravidla o iluzórneho „lepšieho“ klienta.
Akého majú tieto taktiky spoločného menovateľa? Po väčšine ide o nátlak a manipuláciu, čo je de facto agresívne konanie. Nie asertívne! Samozrejme s týmto konaním sa stretávame aj v bežnom neobchodnom každodennom styku. Ale to je už na iný článok. Možno vám napadnú aj ďalšie. Nakoniec aj ja nevychádzam iba z poznatkov, ktoré som sa naučil, ale žiaľ z bežného života…
Pozn.: ∗Ptydepe: umelý jazyk, ktorý použil vo svojej hre Vyrozumění (1965) V. Havel
Photos courtesy of and copyright Free Range Stock, flooy,
