V posledných dňoch sa stále viac spomína akýsi „návrat k normálu“.
Je to v spojitosti predovšetkým stále sa zlepšujúcimi štatistikami ohľadne pandémie. Počty nakazených klesajú takmer súmerne v Česku aj na Slovensku. A v médiách stále častejšie počujeme a čítame, že sa vraciame k normálu. Ale k akému normálu a čo je to normál?
Mám za to, že tak ako školstvo, tak ani firmy sa už nevrátia k predpandemickému status quo. Prečo? Jednoducho, kríza, ako nám to už história neraz potvrdila, je spúšťačom a urýchľovačom prevažne pozitívnych zmien. Zabehané postupy sa vymieňajú za nové. Spoločnosť je takýmto impulzom zrazu flexibilnejšia. To, čo sa pokladalo ešte donedávna za nemožné, sa stáva bežným. Inak povedané, vďaka kríze všetci vystupujeme z pomyselnej krabice a aspoň chvíľku sa vieme pozrieť na veci a na seba samého akoby z nového zorného poľa.
Čo sme sa naučili? Že veľa vecí vieme spraviť online. Že firmy zbytočne veľa míňali na kancelárske priestory.
A čo školstvo? Samozrejme, sociálny kontakt je pre žiaka potrebný. O tom nie je diskusia. Avšak vďaka online vyučovaniu boli nútení naučiť sa lepšie narábať s technikou nielen žiaci, ale aj učitelia. Prišli sme takto k novým zručnostiam.
Neraz počujem, že to bude žiakom chýbať. Ten rok. Verte mi, nebude. Získali nové zručnosti. Pozreli sa na svet a na seba samého z iného uhla. Možno si veľa vecí uvedomili. Získali zručnosti, ktoré sú pre súčasnosť dôležitejšie, než tie, ktoré by získali počas klasických hodín vyučovania.
…A že vraj táto generácia žiakov nebude mať rovnaké šance neskôr na trhu práce. Tak to je, nebojím sa povedať, blud. Budú, a možno ešte budú aj v určitej výhode. Veď v prenesenom význame slova, zažili niečo ako let na Mars, alebo, trebárs, že boli hrdinami slávnej verneovky: „Dva roky prázdnin“. Ďalšie generácie im budú skôr závidieť, teda ak nestojíme na začiatku éry kríz. Ale vlastne, aj tak budú vo výhode…
Zdroj obr. : archív autora
