Pokračujeme v odkrývání charakteristik generace Y, Z, resp. „miléniové …“ V první části jsme se věnovali víceméně motivaci, respektive, jak si „spolu vyjít“ a společně pracovat… V tomto článku se pokusíme podívat na svět, nebo stát jejich očima …
Nie je to tak dávno, čo sa štát „rozhodol“, že mladých, ktorí odišli študovať do zahraničia a našlo si aj uplatnenie, bude motivovať na návrat. Štát dobre predpokladal, že tí kvalitnejší sa vedeli v zahraničí uplatniť vo svojich odboroch. Motiváciou mala byť finančná odmena v prvom rade a potom, možnosť pokračovať kariérne doma. Čo sa stalo? Nielenže peniaze tento segment mladých nemotivoval, ale naostatok sa stalo, že ak už sa aj niektorí rozhodli pre návrat, priniesli si so sebou svoje hodnotové nastavenie. A tu narazili. Totiž, štát ponúkal, a stále ešte ponúka, kariéru v štátnej sfére a tá zatiaľ ostáva v nemenných vodách.
Čo vidí taký predstaviteľ generácie Y, Z…? Štát, ktorý funguje, ale ťažkopádne, neefektívne, divno, pre niekoho až obskúrne. A ani nie úplne morálne pre pretrvávajúcu korupciu.
A tak sa viacerí navrátilci dostali do manažérskeho a morálneho sporu s domácim prostredím, so štátom. Mladí cieľavedomí a zruční ľudia s určitými predstavami ako robiť zmeny k lepšiemu sa začali ozývať, poukazovať, učiť…a štát iba prevracal „oči“ a hľadal príčiny nesúladu. Ale žiaľ, nie u svojich zakonzervovaných úradníkoch. Problémom sa stali práve tí mladí…
…Videli nefunkčný štát. Alebo, aby som štátu nekrivdil, nie dostatočne funkčný štát. Pre tieto generácie je funkčný štát základ, aby vôbec mohli ísť ďalej. Aby mohli rásť. A predovšetkým musia vidieť zmysel.
Ak im fungovanie nedáva zmysel, nevyvážime to ničím. A peniaze v takom prípade budú viac utlmovať, ako motivovať…
Photos courtesy of and copyright Free Range Stock, StartupStockPhotos,
