Metoda, která nám může pomoci při definování si problému a nalézání možných řešení.
V minulom dieli sme si povedali, že pri vstupe do kontextového domu sme vyzvaný, aby sme zadefinovali problém. Inak nebudeme vpustený dnu. Obdobné to bude pri projektovom riadení. Bez zadefinovania si toho, čo chceme riešiť, nevieme spustiť projekt.
Pri zadefinovaní si problému ideme na doraz, inak povedané, ku koreňom, alebo k jadru problému. Je obtiažne definovať, čo je vlastne tým problémom, ktorý chceme riešiť. Je to napr. pokles zisku?, obratu?, zlá stratégia?, neschopný tím?, zlý management?…Umierajúci produkt?, nedostatočný marketing? Ak aj sme už pustený dnu, sme iba v predizbe, kde sa ešte budeme doslovne hrať s definovaním problému a prípadne ho ešte ďalej „čistiť od šupiek.“
Dajme tomu, že sme na to prišli. Možno to najťažšie máme za sebou. Riešenia však teraz iba začínajú. Sme na prízemí. Každá izba na prízemí predstavuje záujmovú skupinu, ktorá do toho problému má čo to povedať. Buď sa jej to priamo dotýka, alebo má nejaký záujem, ktorý sa nejakým spôsobom dotýka aj nás, alebo nášho problému. A tak jedna izba na prízemí môže byť štát, poisťovňa, daňový úrad, ministerstvo, kontrolné orgány, obchodný partner, konkurenčná firma, klient, rodina, podriadený, majiteľ, management, a pod.
Prechádzame sa z jednej izby do druhej a skúsime si uvedomovať jednotlivé interakcie medzi nimi a nami…Kto má na koho vplyv, aký, čo to môže ovplyvniť, kto má profit, kto, naopak stráca…kto kooperuje, kto nie, kto nechce, dôvody…
Pokiaľ máme rozpoznané záujmové skupiny skúsime sa vydať na schodište a mierime na prvé poschodie, kde sa po izbách skrývajú možné riešenia. V každej izbe nejaké možné, aj nemožné riešenie. Čo sa nám môže javiť dnes ako nemožné, zajtra sa stane dostupným riešením. A opäť dávame jednotlivé riešenia do interakcie, určujeme výhody a nevýhody a tak postupne niektoré izby nechávame zatvorené, iné pootvorené..Žiaden si však pre istotu neuzamkneme. Na ďalšom poschodí sa totiž nachádzajú izby s rizikami a až tie nám ukážu priechodnosť, reálnosť a udržateľnosť jednotlivých riešení.
Kontextový dom je zakončený podkrovím, kde cez menšie okienka môžeme uvidieť konečný stav, alebo ako by to mohlo na konci nášho snaženia vyzerať…Čo bude pridanou hodnotou riešenia. A keďže sme vysoko, tak by sme mohli uvidieť „horizont udalostí“, termín nám známy skôr z astrofyziky. Je však celkom dobre aplikovateľný aj na riadenie problémov. Teda môžeme prejudikovať aspoň do určitej miery budúci vývoj udalostí.
Photos courtesy of and copyright Free Range Stock, Jack Moreh,
