Když teprve myslíme a pak přemýšlíme

Proč je tomu tak? V první řadě je to jednodušší.

Dennodenne sa stretávame s vetami typu: “myslel som si, mysleli sme..” Mylne prikladáme dôležitosť a  vychádzame z určitých schém, predpokladov, dajme tomu aj skúsenosti, alebo aj mantier. A tak dochádza v komunikácii k nedorozumeniam.

Pre mňa v tomto ohľade je typická nasledovná situácia: majú sa dvaja stretnúť na určitom mieste v určitom čase, ale si to poriadne a vecne neodkomunikujú. Tak ako ani čas, tak ani miesto, lebo mylne obe strany vychádzajú z nejakých predpokladov, skúseností a pod. Jedna strana si spomenie na minulé stretnutie…Druhá strana zas vychádza z posledného telefonátu, kde si povedali, že to a to miesto je najlepšie na stretávanie sa. A obe strany sa v takomto prípade vlastne mýlia. Každý jeden si predstavil iné miesto, aj iný čas. A nedorozumenie je na svete.

Teraz si ti premietnime do firemného sveta. Predstavte si dôležité obchodné jednanie. Tu okrem nedorozumenia môže mať takého nepochopenie dopad na celú firmu. A to len kvôli takej maličkosti, poviete si.

Ono, to nie je tak úplne maličkosť. Vyjadrujeme tým našu formu komunikácie. Odhaľujeme hlavne to, ako v podobných veciach postupujeme. Čo je pre nás dôležité a čo menej. Akú dôležitosť prisudzujeme skúsenosti. A nakoniec, ako a či vôbec vieme a sme ochotní premýšľať v kontexte a ísť do dôsledkov.

Opäť si to priblížme cez reálnu situáciu. Nadriadený hovorí svojmu pracovníkovi: “Myslel som si, že to už chápeš…” A pritom stačí tak málo na predchádzanie aj takýchto nedorozumení. Stačí sa spýtať pracovníka: “Ako si to pochopil?, poďme si to vyskúšať na modelovej situácii…”

A teraz, ako daná problematika vyzerá cez psychológiu: Pamätáte si ešte na články o kategóriách, ktoré sami komunikáciu ovplyvňujú? Prenos, protiprenos, projekcia, vytesnenie, racionalizácia a pod…To sú kategórie odkrývajúce mnohé podvedomé sily podieľajúce sa na forme a obsahu komunikácie. V tomto článku ideme ale skôr po povrchu a napriek tomu môžeme s istotou povedať, že aj pri komunikačnej barličke typu: myslel som si…ide o určitú racionalizáciu toho, prečo sa mi akosi nechce do priamych otázok, do hľadania konsenzu, napr. pri dohadovaní sa o mieste a čase schôdzky. Je mi to nepríjemné, tak sa dohodnem iba povrchne, s predstavou, že to nejako dopadne. A to je chyba. Chyba, ktorá môže mať dôsledky aj na naše podnikanie.


Photos courtesy of and copyright Free Range Stock, Jack Moreh,

freerangestock

Sdílet na:
Rudolf Hauzer

Rudolf Hauzer

Je autorom troch knižiek a jednej e-knihy aforizmov a sentencií. Písal však aj do viacerých novín a časopisov z oblasti psychológie. V súčasnosti prispieva na web hlavne článkami o managemente. Riadi zastúpenie farmaceutickej spoločnosti na Slovensku a zároveň spolupracuje s firmou TrimCon.

Komentář