Kdy se rozhodnout pro projekt?

Kdy se rozhodnout pro projekt?

Máme problém. Je možné ho řešit vždy projektem? Nebo je to obtížnější a po projektu sáhneme pouze v určitých situacích…

Vyzerá to tak, že viac-menej každý problém môžeme riešiť projektom. Teda, aspoň sa o to môžeme pokúsiť. Čo však musíme splniť? Predovšetkým, problém musí byť reálny. To je to, čo som popisoval v minulých príspevkoch: vedieť problém dobre nadefinovať. Onen problém je väčšinou dobre skytý, preto bude potrebné vedieť ísť naozaj až na koreň vecí. To bude to podstatné.

Projekty môžeme použiť nielen vo firme, ale aj doma, v súkromí. Samozrejme nemám na mysli postupovať presne tak, ako pri veľkých firemných projektoch…dobre to popisuje napríklad E. M. Goldratt, ktorý pristupoval ku riešeniu problémov v súkromí obdobne, ako v práci. Nakoniec sa svojimi technikami preslávil po celom svete a vytvoril určitý spôsob nazerania a riešenia. Vlastne, dá sa povedať, vytvoril určitý spôsob myslenia.

Tak teda, kedy sa rozhodnúť pre projekt? Môžeme sa preň rozhodnúť vlastne vždy, akurát, aby to bolo aj úspešné, bude to vyžadovať určitý spôsob myslenia…A to myslenie by malo byť determinované neustálym učením sa. Bude to znamenať hlavne to, že projekt by mal byť dynamický. Mal by sa vedieť „ohýbať“ a „zkadliť.“ Ohýbať podľa reálneho stavu vecí…lebo aj dielčie neúspechy, zlyhania, alebo slepé cesty sú jeho súčasťou. A mal by vedieť zrkadliť reálne situácie, procesy, samotných ľudí…a dávať spätné väzby…vyvolávať  katarzie uvedomenia si. A učíme sa hlavne vtedy, keď sa na veci v okolí vieme pozrieť „zvonka“, aj mimo našu „súkromnú“ optiku…

Ak si už v priebehu projektu budeme vedieť /pre ilustráciu/ napr. uvedomiť, že obchodovanie vo viacerých segmentoch nie je pre nás cesta, lebo buď nepoznáme dobre všetky segmenty, alebo, nám klesá zisk…alebo… Alebo, ak chcete, môžem to preklopiť do súkromia: stále viac používame doma mailovú komunikáciu, a odpovedí od detí je stále menej…tak zrejme toto nebude cesta zvýšenia počtu odpovedí od vlastných detí… Aj takto môžu vypadať také malé, dielčie katarzie, teda naše učenia sa…

Projektov sa nebojme, aj keď sú niekedy prísne v tom, že nám veľmi jednoznačne a bez okolkov môžu odhaliť naše mylné predstavy o sebe samom, resp. o podnikaní, a o svete, v ktorom fungujeme a ktorý, aj v ére globalizácie, je stále iba našim mikrosvetom. A ten  môže byť deformovaný napr. našim videním sveta. Teda pohľadom akoby z „krabice…“


Zdroj obrázku: Photos courtesy of and copyright Free Range Stock, www.freerangestock.com

Sdílet na:
Rudo Hauzer

Rudo Hauzer

Je autorom troch knižiek aforizmov a sentencií. Písal však aj do viacerých novín a časopisov z oblasti psychológie. V súčasnosti prispieva na web hlavne článkami o managemente. Práve rozbieha projekt lektorovania a výcvikov v posune kultúry v skupine náhradných rodičov a zároveň spoluprácu s firmou TrimCon.

Komentář