Kdo je ten nejdůležitější…?

Kdo je ve firmě důležitý … a kdo není? Je vůbec někdo, kdo není? A je důležitý i ten poslední v pomyslné hierarchii? A je někdo nejdůležitější?

 K téme dôležitosti a ku kľúčovým zamestnancov sme sa dostali už vo viacerých našich príspevkoch.  Posledne to bolo o odchode kľúčových zamestnancov.

Tentoraz sa pozrime na dôležitosť toho ktorého zamestnanca. V prvom rade si kladiem otázku: môžeme vôbec rozmýšľať v týchto intenciách? Áno, ale bude to mať súvis s organizačnou štruktúrou firmy a kultúrnym nastavením.

V takej rovnostárskej firme, kde všetci sa podieľajú na vedení a spolu tvoria stratégiu budeme skôr hovoriť o celku. O dôležitosti tímu, tímového ducha, spoločného presvedčenia, spoločných cieľov, či stratégie. Všetci sú rovnako dôležití. Respektíve, nikto nie je dôležitejší. Aj keď, aj v takejto firme môže byť niekto tým prvotným impulzom, nositeľom myšlienky, či podnikateľského nápadu. Časom sa však vytvorila komunita ľudí, z ktorej, ak hocikto vystúpi, bude to rovnako veľká strata. V takejto firme však už pochopili, že procesy treba nastaviť tak, aby aj po odchode trebárs zakladateľa a tvorcu myšlienky, firma nepadla. Ako príklad môžem uviesť slovenskú firmu AeroMobil. Firmu nedávno opustil jeden zo zakladajúcich členov, ale firma zdarne pokračuje.

Druhý prípad môže byť firma hierarchicky riadená, kde otec myšlienky, zakladateľ môže byť ten dôležitý. Alebo sa aspoň tak bude cítiť. A to hlavne z dôvodu, že stratégia nie je zdieľaná, ciele nepoznajú všetci. Potom, ak v takejto firme odíde niekto z tých, kto si celé know how držal pre seba, nastáva situácia pre firmu nepriaznivá až devastačná. Tu sa totiž kultúra rovnosti zručností, vedomostí a schopností nenosí, lebo akosi nie je potrebná a je skôr na obtiaž. Predsa iba tí hore musia disponovať určitými informáciami, ktoré nie sú pre všetkých… A všetko sa robí pre to, aby niektorí boli nenahraditeľní. A takéto nastavenie procesov môže po odchode toho „dôležitého“ zapôsobiť likvidačne. Ono, paradoxne môžem uviesť príklad Applu, toho starého, keď Jobs bol de facto vyhodený, a firma išla ku dnu…a až po jeho opätovnom návrate sa veci pohli k lepšiemu.

Ani v jednom zo spomenutých typov firiem by sa nemali ľudia deliť na tých menej, alebo viac dôležitých. A za každého človeka by mala byť adekvátna náhrada. A ak ste niekto z čitateľov zakladateľ firmy, taktiež myslite na svoju náhradu…a nemusí to byť iba váš potomok, ale trebárs aj celý ostávajúci tím zamestnancov…


Photos courtesy of and copyright Free Range Stock, Jack Moreh,

freerangestock

Sdílet na:
Rudolf Hauzer

Rudolf Hauzer

Je autorom štyroch knižiek a jednej e-knihy aforizmov a sentencií. V roku 2022 mu v spoluautorstve vyšla publikácia "Management v souvislostech & Management v súvislostiach". Písal však aj do viacerých novín a časopisov z oblasti psychológie. V súčasnosti prispieva na web hlavne článkami o manažmente a je riaditeľom a štatutárom Centra sociálnych služieb v Bratislave.

Komentář