Kam se nám ztrácejí peníze?, část II.

Téma chybějících a ztrácejících se peněz ve firmách se bohužel zdá být ve své variabilitě velmi obsáhlá. Proto se k ní opět vracím a to přes naše kulturní nastavení.

V predošlom príspevku som uviedol pár najvypuklejších príčin strácania sa peňazí vo firmách. Mohol by som pokračovať v ďalšom výpočte, no poďme sa na problém pozrieť ani nie tak cez pragmatizmus, resp. naivizmus obchodovania, alebo podnikania, ale skôr cez naše kultúrne nastavenie.

Ako sa môžu podpisovať pod finančný problém naše nastavenia v atribútoch, akými sú napr. tolerancia ku neistote, vzdialenosť moci, či individualizmus a kolektivizmus?

Poďme sa na ne pozrieť podrobnejšie a skúsme nájsť súvislosť s našim postojom ku peniazom, alebo skôr firemným postojom ku peniazom.

Tak teda: Tolerancia ku neistote, alebo skôr Vyhýbanie sa neistote (Uncertainty Avoidance Index.) Spomeňme si na zotrvávaní v určitých schémach. Mimo iných už v predošlom článku spomenuté využívanie viacerých, skôr starších bankových účtov, alebo zotrvávanie vo veľkých prenajatých priestoroch, ktoré sú mnoho razy energeticky náročné. Vyzerá to ako pohodlnosť a zotrvávanie v stereotypoch. Nepôjde tu tak trocha aj o nižšiu toleranciu ku neistote? V neistote zmeniť miesto pôsobiska, resp. ukončenia spolupráce s bankami, ktoré ponúkajú drahšie služby?

Vzdialenosť moci (Power Distance Index.) Ako sa nám tento atribút môže premietnuť do firemného stráženia si peňazí? Napr. pri personálnych výberoch. Vo firmách, kde je táto vzdialenosť veliká, to znamená, má kultúru, kde je moc koncentrovaná „hore“ v pyramídovom riadení, je častý jav, že ľudí vyberá výlučne riaditeľ…Potom sa však často stáva, že dochádza k pochybeniam a nastupuje zvýšená fluktuácia, čo má za následok opäť stratu peňazí.

Individualizmus verzus kolektivizmus (Individualism versus  Collectivism.) Ako sa nám môže tento atribút odzrkadliť na postoji ku peniazom vo firme? Môžeme tu vôbec vypozorovať nejakú súvislosť? Naše, alebo „stredourópske“ kultúrne nastavenie je skôr kolektivistické. Inak povedané, je pre nás dôležité, napr. aj ako sa pozerá na naše rozhodovanie určitá komunita, ktorej sme súčasťou. Mohlo by sa to premietať napr. do firemných stratégií tzv. „červených oceánov“, pri ktorých sa firmy púšťajú v prevažnej miere do obchodovania, ktoré sú charakteristické pre určitú skupinu, oblasť, segment. Zoberme si trebárs také poskytovanie služieb taxi…a príchod nového typu Uber, ktorý akoby zanechal oné kolektivistické podnikanie klasického taxi v „červenom oceáne.“ Tam  sa to totiž len tak hemží mnohými poskytovateľmi približne rovnakými. Uber vošiel nebojácne individualisticky do „modrého oceánu“, kde je zatiaľ viacmenej osamotený.  Nie je to však na škodu, práve naopak. Ekonomicky to vyzerá byť práve pre tento postoj, strategicky úspešné.

Je zaujímavé, ako sa pri výpočte troch atribútov, ktoré hovoria skôr o našom kultúrnom nastavení, dostávame k samotnej ekonomike firmy. Riadenie financií vo  firme sa takto razom stáva behom na dlhšiu trať, no môže byť s jasným cieľom celkových úspor.


Photos courtesy of and copyright Free Range Stock, Michael Henry, Photos 16288

www.freerangestock.com 

Sdílet na:
Rudo Hauzer

Rudo Hauzer

Je autorom troch knižiek aforizmov a sentencií. Písal však aj do viacerých novín a časopisov z oblasti psychológie. V súčasnosti prispieva na web hlavne článkami o managemente. Práve rozbieha projekt lektorovania a výcvikov v posune kultúry v skupine náhradných rodičov a zároveň spoluprácu s firmou TrimCon.

Komentář