Japonci vždy sázeli na svůj lidský potenciál. I v byznysu.
Kaizen, jedna z japonských metód vedúca k zlepšeniu človeka, firmy, spoločnosti. Čo tento tajomný termín označuje? Znak Kai označuje zmenu a znak Zen: dobro. Európsky povedané: Zmena k lepšiemu, alebo známe Collinsovo: „Good to great.“
Japonský manažér dozerá u svojho tímu, ale aj u seba na: disciplínu, časový manažment, rozvíjanie zručností, rast, aktivitu, pracovnú morálku, komunikáciu …
Niekedy sa tento koncept označuje aj ako 5S, teda:
- SEIRI – vytriediť
- SEITON– usporiadať
- SEISO – čistiť
- SEIKETSU – štandardizovať
- SHITSUKE– dodržiavať
KAIZEN je aj koncept malých krokov na ceste k dokonalosti japonských samurajov vo výcviku, ktorý zrejme stále funguje…
Poďme troška do histórie. S touto metódou sa začalo pracovať po II.svetovej vojne, potom, čo Japonci zvrhnutím atómových bômb prehrali vojnu. Išlo predovšetkým o oblasť strojárenstva a riadenia tovární. Japonskí manažéri začali stavať na kvalite. Až potom na zisku. Opäť, slovami dneška: záležalo im hlavne na udržateľnosti podniku a tú videli práve v kvalite. Bolo to predurčené históriou a kultúrnym nastavením cisárstva a samozrejme povojnovými rokmi.
Základom tohto prístupu je sa zlepšovať cez identifikovanie plytvania zdrojmi. V japončine sa toto plytvanie označuje slovom „Muda“.
Po Mudou Japonci majú na mysli „úzke hrdlá“, ktoré nám stoja najčastejšie v ceste k zlepšeniu. Sú to: nadbytočné zásoby, výrobné problémy, nadprodukcia, zlé načasovanie, chaos, zlé zosúladenie sa, neefektívne premiestňovanie tovaru a služieb..
Sú to prekážky a chyby v podnikaní aj v stredoeurópskom priestore. Povedal by som, až chronické. Takže táto metóda je vhodná aj v našich podmienkach. Hlavne pri identifikovaní plytvania zdrojmi. Čo sa týka prístupu k ľudskému potenciálu a sebadisciplíne, kultúrne sme už troška inde. No za pokus, ísť metódou Kaizen, to rozhodne stojí.
Zdroj:Kanbanchi.com
