Dnes jsem si zvolil opět téma HR. Že proč takový ostřejší nadpis? Když nám stát ukazuje jakým způsobem probíhají výběrová řízení ve státem řízených firmách, tak musím sáhnout po tomto tématu trošku zostra …
Dennodenne sme konfrontovaní s korupciou pri výberoch ľudí do manažmentov štátnych firiem. Dopredu sú ľudia vlastne už vybratí a konania sa uskutočňujú už len preto, aby sa splnila povinnosť konanie uskutočniť. /Sám som sa takéhoto výberového konania zúčastnil: bazírovalo sa na znalostiach zákonov, predpisov, nariadení, už menej to bolo o zručnostiach, resp. o potenciáli toho ktorého uchádzača. O osobnostných predpokladoch už ani nehovoriac. Ako to dopadlo?: vyhral to človek, ktorý napísal najlepšie test…/ Čo k tomu dodať? Hádam toľko, že to má dopad na naše chovanie a naopak. Je to bludný kruh. Áno, v našej kultúre je to hlavne o súťaži: už od materskej školy. / A tak, radi súťažíme. A použijeme aj neseriózne metódy, aby sme vyhrali. Alebo, čo je možno ešte horšie, tolerujeme ich. Zmena k lepšiemu je potom v nedohľadne. Takže, ak to mám zhrnúť, má to dosah na našu kultúru. Na naše hodnotové nastavenie.
Následne sa môžeme aj v privátnej sfére iba čudovať, že mnohí uchádzači na prácu v našich firmách pokladajú za normálne nejakým spôsobom výber obísť. Keď to vidia, že to toleruje štát, tak, nakoniec, prečo nie? Veď je to norma.
Korupcia s obsadzovaním „určitých“ ľudí do funkcií má za následok, že objektívne prichádzajú mnohokrát nie tí najkvalitnejší. Nehovorím teraz o politických nomináciách, tam je ten výber už naozaj o niečom inom, ako o kvalite. To najhoršie pre spoločnosť, resp. dopad aj na výbery v privátnej sfére je to, že štát nevyberá kvalitu. Potom tí kvalitnejší neraz odchádzajú do zahraničia a štát sa čuduje… A štát ex post vymýšľa, ako tých kvalitných prilákať späť. A tak málo, /veľa/ by stačilo. Vyberať aj v štátnych firmách tých najkvalitnejších, a nie iba lojálnych…
Photos courtesy of and copyright Free Range Stock, rawpixel,
