Jak je to tedy s talentem?

Co všechno se podílí na tvorbě talentu? Je to jen řetězec nervových vláken přenášející elektrický impuls?

Tak ako je to teda s tým talentom? Je to to, čo dedíme po rodičoch a čo rozvíjame cvičením a učením sa počas života? Áno, aj. Genetické predispozície zohrávajú akiste veľkú rolu, ale dôležitejšie bude to, ako sa k tomu postavíme my sami počas života. Dôležitá bude naša osobnosť. Naša motivácia. Naša túžba meniť seba k lepšiemu. Naše uvedomenie si zmysluplnosti určitej činnosti. Alebo určitej schopnosti a zručnosti. Uchopenie jej dôležitosti.

Akú rolu v tom hraje myelín? Myelín je nervový izolátor, ktorý, laicky povedané, zabezpečuje bezproblémové šírenie nervového vzruchu po nervových vláknach, ktoré ako keby obalil na spôsob tesnenia. A kvalita toho obalu má vplyv na kvalitu a rýchlosť šírenia nervových vzruchov. No a bez kvalitného prepojenia sa vzruchu v rámci nervového obvodu ťažko vieme byť v nejakej činnosti zručný a schopný.

Takže  myelín, genetika, naša osobnosť a čo ďalej? Prostredie. Mám na mysli, kde, kedy, s kým rozvíjame svoj talent. Môžeme teda hovoriť o akýchsi mikrosvetoch, kde je vyššia frekvencia zručností, než inde? Určite áno. Sú celé talentované firmy, športové družstvá, možno celé väčšie spoločenstvá ľudí. Predstavme si Google, Amazon, maďarských kajakárov, či ruských tenistov, alebo Inuitov, ktorí sú zruční v rybolove. Aj na ich príklade je to prostredie, genetika, určite myelín, osobnosť a, čo sme nespomenuli, pri tímoch, spoločný cieľ..

Napadá mi príklad Slováka, z marginalizovaného spoločenstva, ktorí doma nedostal príležitosť rozvinúť svoj talent, lebo ho akosi zaškatuľkovali a tak neumožnili jeho rozvoj. Naopak, myslím, bolo to v Anglicku, absolvoval kvalitné vzdelanie a vykonáva zamestnanie, kde ďalej rozvíja svoje zručnosti, svoj talent.

Pridaná hodnota, alebo čo vidím vo svojom talente za rohom? Pridanou hodnotou môže byť, keď svojím talentom budem môcť zlepšiť svoje okolie, niekoho vyliečiť, ozdraviť prírodu, niekomu pomôcť zlepšením kvality jeho života a pod.

Prax a zase prax. Dôležité v tom celom procese je spôsob učenia sa. My sa môžeme učiť poučky naspamäť, alebo môžeme si ich názorne popísať. Ale najlepšie bude, ak si chceme zvýšiť zručnosti, vyskúšať si to, aby sme na riešenie prišli sami. Teda praxou.

Takže: nielen genetika, myelín, prostredie, osobnosť, odpoveď na zmysel talentu, ale aj spôsob učenia sa. Zabudli sme na niečo? Pokračovanie na budúce.


Photos courtesy of and copyright Free Range Stock, Jack Moreh,

freerangestock

Sdílet na:
Rudolf Hauzer

Rudolf Hauzer

Je autorom troch knižiek a jednej e-knihy aforizmov a sentencií. Písal však aj do viacerých novín a časopisov z oblasti psychológie. V súčasnosti prispieva na web hlavne článkami o managemente. Riadi zastúpenie farmaceutickej spoločnosti na Slovensku a zároveň spolupracuje s firmou TrimCon.

Komentář