Fungování jako v Ponziho schématu

Ve zkratce, Ponziho schéma je de facto fungování, jako v pyramídové hře.

Prečo práve Ponzi? Charles Ponzi začiatkom minulého storočia v Amerike  pomocou svojho investovania okradol niekoľko tisíc dôverčivých investorov. Investori vkladali svoje úspory, aby pod vidinou Ponzim sľubovaných vysokých úrokov, zarobili. Ponzi však vyplácal prvých investorov vkladmi tých nasledujúcich, preto sa tento systém vkladu a zhodnotenia označuje aj ako pyramída. A vidina možného neadekvátne vysokého zhodnotenia nalákala postupne množstvo investorov s vysokými vkladmi. Reálne to v praxi potom vyzerá tak, že tí noví a ďalší investori de facto sponzorujú vysoké zisky tých celkom hore stojacich na pomyselnej pyramíde.

Toto všetko bolo zatiaľ v rovine peňažných vkladov. Mám však za to, že mnohé firmy fungujú na tzv. Ponziho schéme aj zo všeobecného sociologického hľadiska a tak nemusí vždy ísť pri tom iba o peňažné vklady, ale o bežné firemné riadenie.

Ponziho schéma a sklad: Nie je vôbec výnimkou kedy sa skladové hospodárstvo vedie spôsobom na spôsob pyramídovej hry. Tovar, ktorý je dopytovaný novými zákazníkmi bol objednaný ešte pre starých, respektíve zákazníkov už jestvujúcich. Tí však medzitým už odišli ku konkurencii a noví zákazníci dostávajú tovar vlastne už pre exspiráciou. Alebo sa objedná tak veľa na sklad, že sa z toho stávajú automaticky ležiaky. Takáto schéma však oberá o peniaze majiteľa firmy.

Ponziho schéma a ľudské zdroje: Naberajú sa noví a noví ľudia. Nie sú riadne zaškolení. Samotné výbery tiež nie sú kvalitné. Postupne preto odchádzajú. Táto schéma opäť oberá o peniaze opäť majiteľa firmy.

Ponziho schéma a sídlo firmy: Firma si kúpi nehnuteľnosť, aby sídlo firmy dobre vyzeralo pred konkurenciou. Peniaze na kúpu sú však požičané od banky s vidinou návratu cez budúce výnosy. Opäť Ponziho schéma s opačným účinkom. Majiteľ firmy prichádza o peniaze. Zrejme strategickejšie by bolo si niečo prenajať.

Už na týchto troch triviálnych príkladoch môžeme vidieť, že duch hochštaplerského podnikateľa Ponziho tu lieta nad nami a snaží sa preniknúť do nášho spôsobu podnikania. A pritom, náš cieľ, máme dojem, je jasný a stratégia tá najlepšia, aká môže byť.

Ak používame zdroje, ktoré sú iba teoretickými, napr. z predpokladaného budúceho možného profitu, výnosu, pridanej hodnoty, tak pravdepodobne fungujeme v Ponziho schéme a ani si to neuvedomujeme.


Photos courtesy of and copyright Free Range Stock, Jack Moreh,

freerangestock

Sdílet na:
Rudolf Hauzer

Rudolf Hauzer

Je autorom štyroch knižiek a jednej e-knihy aforizmov a sentencií. Písal však aj do viacerých novín a časopisov z oblasti psychológie. V súčasnosti prispieva na web hlavne článkami o manažmente. Vykonáva privátnu prax a zároveň spolupracuje ako konzultant, okrem iných, aj s firmou TrimCon.

Komentář