O firemní kultuře nám hodně napoví také jako komunikujeme: a to jak často, a jaké způsoby preferujeme…
Použil som v názve odborný, skôr lekársky termín a to autizmus. Prečo..? Hlavným dôvodom je, že firmy sú akoby odkázané na prenos informácií čoraz viac v skratkovitých, nepopisných, zašifrovaných a povrchných formách. Prečo tomu tak je? Firmy si myslia, že inak to ani nemôže byť, lebo doba je rýchla, drsná a nie je čas na „zbytočné“ zdielanie informácií. Veď predsa hlavná je rýchlosť, rozsah.. a to ostatné už nejako dopadne…Teda, že informácie, ak ich pošlem, musia doraziť. Príjemca si ich predsa musí spracovať, pochopiť a riadiť sa nimi v ďalšej práci. /Aj keď nedá spätnú väzbu…!/
Ono to žiaľ tak nefunguje. Mailovej komunikácie je už tak veľa, že manažéri si už nemajú čas ich poriadne prečítať, spracovať a použiť. Mailová komunikácia lieta sem tam, nabaluje sa v obsahu, až je z toho pekná kôpka…Osobne sa mi už veľmi ťažko niečo vyhľadáva, aj keď sú na to postupy a uľahčenia, ktoré sa ponúkajú v elektronickom priestore. Iba je toho už veľa.
A tak si to zľahčujeme, aby sme to vedeli uchopiť. A žiaľ nie najšťastnejším spôsobom. Meníme sa v autistov, ktorí pomaly prestávajú bežne komunikovať. Rýchlo to odklikáme a máme po starosti. Popisne: niečo zašlem mailom, na druhej strane to však ostane nepochopené, tak sa to odkliká, uloží niekde, alebo, ak to vyžaduje nebodaj nejaké zamyslenie sa, jednoducho vymaže…!
Stávame sa autistami vo firmách a zároveň sa aj firmy stávajú autistickými medzi sebou…
/Použitím termínu autizmus som sa nechcel nikoho dotknúť. Práve to vypovedá, akoby o našej poruche komunikácie, kedy už prestávame rozumieť svetu a tak volíme náhradné a zľahčené formy komunikácie, aby sme to nejako ustáli. Nechcel som napísať rovno, že, aby sme to prežili…
Zdroj obrázku:Flickr, /Reality Scanner/, Smartphone Ballet in Black (licence Creative Commons)
