Dnes volně navážeme na předchozí díl a budeme si povídat o kognitivních zkresleních, která nám komplikují a nebo taky zjednodušují rozhodování. To záleží z jakého úhlu se na to díváte a taky na tom, jestli se potřebujete rozhodnout pokud možno objektivně a nebo rychle :).Naše povídání najdete ve formě podcastu na:Apple Podcasts: https://podcasts.apple.com/cz/podcast/pov%C3%ADd%C3%A1n%C3%AD-o-managementu/id1662381386?l=csSpotify:Spotify https://open.spotify.com/show/63SiC141ThsO8FM6FIjUeR Youtalk Radio: https://talk.youradio.cz/porady/povidani-o-managementu A co děláme, když si nepovídáme o managementu?Alžbětu Polzovou najdete zde: https://www.innovationfootprint.comMichala Henycha pak zde: http://www.trimcon.cz#management #povidaniomanagementu

Říká se, že čím víc vím, tím víc vím, co nevím... no a to je jeden z důsledků Dunning Krugerova efektu, o kterém budeme dnes povídat. Ale on má, kromě výše zmíněného, i jiné dopady do jednání lidí, které probereme taky :)Naše povídání najdete ve formě podcastu na:Apple Podcasts: https://podcasts.apple.com/cz/podcast/pov%C3%ADd%C3%A1n%C3%AD-o-managementu/id1662381386?l=csSpotify:Spotify https://open.spotify.com/show/63SiC141ThsO8FM6FIjUeR Youtalk Radio: https://talk.youradio.cz/porady/povidani-o-managementu A co děláme, když si nepovídáme o managementu?Alžbětu Polzovou najdete zde: https://www.innovationfootprint.comMichala Henycha pak zde: http://www.trimcon.cz#management #povidaniomanagementu

Toto není ani první a ani poslední podcast s tématem týmová práce. Dnes se podíváme na to, jak poznat, že tým skutečně funguje. Někdy se to totiž zaměňuje za prostý fakt, že tam nejsou konflikty - nehádají se...Naše povídání najdete ve formě podcastu na:Apple Podcasts: https://podcasts.apple.com/cz/podcast/pov%C3%ADd%C3%A1n%C3%AD-o-managementu/id1662381386?l=csSpotify:Spotify https://open.spotify.com/show/63SiC141ThsO8FM6FIjUeR Youtalk Radio: https://talk.youradio.cz/porady/povidani-o-managementu A co děláme, když si nepovídáme o managementu?Alžbětu Polzovou najdete zde: https://www.innovationfootprint.comMichala Henycha pak zde: http://www.trimcon.cz#management #povidaniomanagementu

Znáte to, manažer řídící kromě firmy a auta i celou rodinu, doktor, který nejdřív vidí diagnózu a potom teprve vás, jako kamaráda, ... každého z nás profese "deformuje", často neumíme přepnout hlavu do jiného módu, když opustíme kancelář. No a o tom si dnes budeme povídat :).Naše povídání najdete ve formě podcastu na:Apple Podcasts: https://podcasts.apple.com/cz/podcast/pov%C3%ADd%C3%A1n%C3%AD-o-managementu/id1662381386?l=csSpotify:Spotify https://open.spotify.com/show/63SiC141ThsO8FM6FIjUeR Youtalk Radio: https://talk.youradio.cz/porady/povidani-o-managementu A co děláme, když si nepovídáme o managementu?Alžbětu Polzovou najdete zde: https://www.innovationfootprint.comMichala Henycha pak zde: http://www.trimcon.cz#management #povidaniomanagementu

Ani nepotřebujeme nějakou detailní statistiku a sami ve firmách vidíme, že žen v managementu je stále výrazně méně, než mužů. I když už jsme toto téma měli na talíři několikrát, dnes se k němu opět v našem povídání vrátíme.Naše povídání najdete ve formě podcastu na:Apple Podcasts: https://podcasts.apple.com/cz/podcast/pov%C3%ADd%C3%A1n%C3%AD-o-managementu/id1662381386?l=csSpotify:Spotify https://open.spotify.com/show/63SiC141ThsO8FM6FIjUeR Youtalk Radio: https://talk.youradio.cz/porady/povidani-o-managementu A co děláme, když si nepovídáme o managementu?Alžbětu Polzovou najdete zde: https://www.innovationfootprint.comMichala Henycha pak zde: http://www.trimcon.cz#management #povidaniomanagementu

Myslím, že lidí, kteří se nikdy nedostanou do situace, že shánění práci, zas tolik nebude. Pravda někdo je podnikatelem, či majitelem od školy až do důchodu, ale velkou část z nás to potká. No a kromě toho, že práci potřebujeme, je zde mnoho dalších aspektů, které nakonec mohou vést k tomu, že už tak nepříjemná situace bude ještě horší ...Naše povídání najdete ve formě podcastu na:Apple Podcasts: https://podcasts.apple.com/cz/podcast/pov%C3%ADd%C3%A1n%C3%AD-o-managementu/id1662381386?l=csSpotify:Spotify https://open.spotify.com/show/63SiC141ThsO8FM6FIjUeR Youtalk Radio: https://talk.youradio.cz/porady/povidani-o-managementu A co děláme, když si nepovídáme o managementu?Alžbětu Polzovou najdete zde: https://www.innovationfootprint.comMichala Henycha pak zde: http://www.trimcon.cz#management #povidaniomanagementu

Vo svojej terapeutickej a koučovacej praxi sa pravidelne pýtam svojich klientov na generálny cieľ s výhľadom rokov, piatich, desiatich. No v druhom slede aj na dielčie ciele, víziu, a aj poslanie. Obrazne povedané pre čo si sa narodil a žiješ? Čo je to tu na tejto zemi, pre čo si prišiel a čo chceš po sebe zanechať? Prečo to pokladám za tak dôležité a prečo okrem generálneho cieľa sa pýtam aj na to ostatné? Totiž neraz sa stáva, že to poslanie, vízia a dielčie ciele si akosi protirečia s tým generálnym. A to je problém, ktorý sa pretaví do podoby deprivácie a frustrácie. Možno až straty zmyslu toho, čo robím, pre čo žijem. Inak povedané, ak oné dielčie ciele nie sú v tom mojom privátnom projekte života podporné pre naplnenie veľkého cieľa, generálneho, tak ho nikdy nedokážem naplniť. Nikdy. A onú víziu tlačím pred sebou, už už ju chytím, ale ona mi uniká. A ja ostanem v tom lepšom prípade vyhoretý, v tom horšom, so symptómami depresie a úzkosti. Tak čo teda, čím by mohla byť prevencia? Mať reálny generálny cieľ, dosiahnuteľný, ale zároveň, aby bol aj výzvou. Aby stav po dosiahnutí cieľa bol udržateľný a trváci. Aby to nebolo iba akési chvíľkové opojenie z uspokojenia potreby.  Preto napr. mať za generálny cieľ kúpu nového drahého auta nebude oná dobrá voľba. Lebo to nebude trváce a udržateľné. Amortizácia a iné nástrahy pri aute idú ruka v ruke s uspokojením potreby mať dobrý pocit. Ak máte napr. za generálny cieľ šťastné manželstvo, tak v poriadku, ale vaše dielčie ciele by mali s tým korešpondovať a posilňovať ho. V prvom rade kvalitná a šťastná voľba toho dobrého partnera pre tento cieľ. A so stratégiou porozumenia. Empatie. Sebapoznania. Uvedomením si základných biologických potrieb. A ku všetkému mať aj zdroje. Ak žijem sám a mojim cieľom s výhľadom piatich, desiatich rokov je šťastné manželstvo, tak úplne prvý a základný zdroj bude chýbať a to: partner, partnerka, resp. manžel, manželka...druh, družka...priateľ, priateľka... Na generálnom cieli musíme popracovať. Bez toho to nepôjde. A to poriadne. Je to ako s projektom vo firme. Tentoraz je to projekt života. Platia pri ňom, na to nezabúdajme, obdobné pravidlá, merateľnými overiteľnými ukazovateľmi počnúc.... Photos courtesy of and copyright Free Range Stock, Alex Halay , freerangestock

Mnohokrát sa na pracovníka pozeráme cez prizmu veku. Kategorizujeme: generácia X, Z, Alfa, Mileniáli, Boomers, atď. A vytvárame zbytočné konštrukty, ktoré nás vo vedení vedú nie najšťastnejším smerom. Ukracujeme sa o možnosti, ktoré nám ľudia ponúkajú. Sme prekvapení, keď aj starší ročník je hravý, invenčný a nevie sa prispôsobiť zbytočnej byrokracii a čudujeme sa taktiež, keď niekto z generácie Z má rád to svoje isté, odrobených 8 hodín a nič naviac. Je to viac o osobnostiach ľudí, samozrejme aj ďalších determinujúcich faktoroch. Predpokladám, že už menej o ročníku narodenia. Ja sám, keď už by som sa musel niekde zaradiť, by som o sebe hovoril ako milénialovi, alebo dokonca o generácii Z. Rád objavujem. Nevydržím dlho na mieste len preto, lebo mi to dáva istotu a vypočíta sa mi relatívne vyšší dôchodok. Mám pomerne vysokú toleranciu k neistote. Viac razy som aj v podnikaní začínal od nuly a tu som vo svojich takmer 60-tich rokoch. Stále idem v ústrety novým výzvam. Vo svojej terapeutickej, resp. koučovacej praxi sa neraz stretávam už s dvadsiatníkmi prežívajúcimi burn out, ktorí stratili zmysel práce, dokonca aj života. A ak sa pozrieme na motiváciu, vidím skôr iba dve kategórie bez ohľadu na dátum narodenia. Tí, ktorí sú samomotivovaní, lebo majú také (mentálne) životné, morálne, resp. kultúrne nastavenie. A dokonca aj (fyzické) nastavenie. A tak mnohokrát prichádzame úplne zbytočne škatuľkovaním o kvalitných ľudí. Od určitého času som na svoje CV-čka prestal dávať rok narodenia a odporúčam to robiť aj ostatným. Pravidelne budeme nachádzať absolventov, ktorí pôjdu na istotu a na druhej strane paradoxne starých dobrodruhov. Žijeme však v dobe rýchlych a stále rýchlejších zmien v podobe robotizácie a automatizácie, zároveň neistôt napr. v podobe vojenských konfliktov. Veľa pracovných pozícií zanikne a vzniknú nové a v tom všetkom vek bude, predpokladám, hrať menšiu rolu. Photos courtesy of and copyright Free Range Stock, Direct Media , freerangestock

O učení sa toho popísalo veru dosť. A je to v dôsledku práve toho, že to, akým spôsobom sa učíme a čo všetko je  pre nás vlastne učenie sa predurčuje to, o čom a ako píšeme, premýšľame, ako a z čoho vychádzame, či nám ide viac o zručnosti, alebo viac vedomosti. Ako prekonávame prekážky. Ako sa socializujeme, ako dosahujeme ciele. A dokonca, to ako sa učíme a čo sa učíme, nás natoľko formuje, že to vypovedá dokonca aj o tom, a to bez pátosu a klišé, nakoniec aj kým sme a „kam kráčame“ a ako žijeme. ...A to, čo všetko pokladáme za učenie a čo už nie bude závisieť na druhej strane,  od toho, koľko máme rokov, čo máme za sebou, teda skúseností, možno sčasti aj odkiaľ sme, a podľa mňa už nie, od toho, či sme žena, alebo muž. A dokonca, a to som zatiaľ nespomenul, že ako budeme pristupovať k učeniu, bude závislé aj od nášho osobnostného nastavenia. Zoberme si človeka, ktorý aj keď nemá toho veľa načítaného, teda veľa naučeného aj skúsenosťami, socializáciou, kontextovým chápaním sveta, je ovplyvnený hoaxmi, ktorým aj verí, lebo potrebuje istotu v tom neistom svete plného vecí, ktorým zatiaľ nerozumie. No na druhej strane takýto človek bude paradoxne sebaistý, ba čo viac, bude sa cítiť nadradený ostatným práve vďaka plochému vnímaniu sveta, teda vnímania sveta, ako niečoho, čo je vlastne veľmi , z jeho pohľadu, jednoduché a bazálne. Ide o Dunning- Krugerov efekt, bližšie info v článku: https://www.management.cz/dunning-krugerov-efekt-v-manazmentu/ . A aký systém učenia sa práve v tom ktorom štáte prevláda je dané kultúrno-historickými nastaveniami a prevládajúcimi naratívmi. Inak povedané, ak, ako národ budeme mať neustále pocit ohrozenia, malosti, porazenectva a paranoie a na druhej strane budú prevládať naratívy velikášskych bludov, náš prístup k učeniu bude toto všetko iba kopírovať a školský systém nebude tiež veľmi odlišný... Photos courtesy of and copyright Free Range Stock, GeoffreyWhiteway , freerangestock

Častý jav vo firmách: firma zažíva horšie časy. Znižuje sa obrat. Nevie sa však prečo. Hľadá sa dôvod. Väčšinou tam, kde nie je. Hľadá sa vinník, opäť väčšinou tam, kde nie je. Začnú sa prepúšťať ľudia, ale ani tak sa cash flow nezvýši. Na obrat to má vplyv akurát taký, že ešte viac sa zníži a peňazí na investovanie je stále menej. Manažment si nevie dať rady. Pomôckou, alebo cestou by mohlo byť spoločné premýšľanie nad koreláciou a kauzalitou, alebo inak povedané, nad časovou osou, čo tomuto stavu predchádzalo a čo bolo na začiatku a čo sa stalo následne. To hovoríme skôr o kauzalite. Taktiež by sme si mali spoločne sadnúť a popremýšľať nad udalosťami, ktoré sa mohli vyskytnúť paralelne, napr. v inej firme, alebo v celom odvetví v ktorom podnikáme a mali nejaký vplyv na naše padajúce čísla. To budeme skôr hovoriť o korelácii. Takže, kauzalita v našom prípade môže byť obzretie sa na začiatok negatívnych zmien. Využili sme outsourcingovú firmu a požičali sme si ľudí. Neboli však kvalitne vyškolení a mnohí naši klienti sa zľakli a odskočili ku konkurencii. Následne sme skončili spoluprácu predčasne s touto firmou. Porušili sme však zmluvu a tak sme museli zaplatiť pokutu. Cash flow sa natoľko zhoršil, že sme museli nakoniec pristúpiť aj k prepúšťaniu našich kmeňových zamestnancov. Obraty sa zhoršili ešte viac. V takomto prípade si nakoniec manažment uvedomí, že nebrali dostatočne v zreteľ kauzalitu. Totiž, že, ak na začiatku bude nevydarená akcia, zákonite príde reakcia. Korelácia v našom prípade by mohlo byť mať pod drobnohľadom udalosti, ktoré sa diali súbežne s našimi a ktoré mohli mať nejaký, aj keď nie priamy, vplyv aj na našu firmu. Mohli sme napr. skonštatovať, že v čase, keď nám upadal biznis, bola svetová ekonomická recesia a že naše odvetvie bolo obzvlášť zasiahnuté. Že to doľahlo práve na našich zákazníkov a tí sa správali veľmi ostražito a nechceli míňať peniaze ani na dobrú vec. Prevládal u nich všeobecne strach. Možno aj z týchto príkladov vidno, aké je dôležité premýšľať v biznise v intenciách kauzality a korelácie a že ako to môže byť nápomocné. Môžeme tak predísť zbytočným zlým krokom, ktoré ešte všetko zhoršia, ako napr. to spomínané prepúšťanie... Photos courtesy of and copyright Free Range Stock, Direct Media, freerangestock

K zamysleniu o tejto téme ma viedlo aktuálne čítanie knihy "Existenciálna fyzika" od autorky Sabine Hossenfelder, uznávanej teoretickej fyzičky. Je známa svojím realistickým pohľadom na tie oblasti fyziky, do ktorých mnohí, aj odborníci, vnášajú prvky fyzikálneho ezoterizmu, možno iba s cieľom zaujať. Napriek jej skepticizmu pri čítaní tých riadkov mi zavše napadali prepojenia s manažmentom, ktoré sa mi javili viac než zaujímavé. A tak Sabine H. píše: "Stereotypy sú zábavné práve preto, že ľudia sú do istej miery predvídateľní..." Áno, je pravdepodobnejšie, že si v kaviarni vypýta čaj s mliekom Angličan, ako Talian. Ale pozor!, dodávam, stále pôjde o našu osobnú skúsenosť, ktorá nemusí zodpovedať objektívnej pravde. Iné to bude so stereotypmi, ktoré sa dejú v našom okolí a iné to bude s naším stereotypným chápaním okolitého sveta. No tak teda poďme do nášho manažmentu. Áno, do určitej miery sú firmy a ich biznisy predvídateľné. Lebo sa tak stereotypne svet správa a naostatok aj naše vnímanie je stereotypné, to však už na predvídateľnosť nemá vplyv. ...Zoberme si také vojenské konflikty vo svete. Cyklicky sa opakujú. Je to tak objektívne. Aj to tak vnímame. Samozrejme, to naše vnímanie nie je až tak realistické, my si to podvedome prispôsobíme. My si povieme, že ide o jasne cyklické opakovanie, aj keď podľa podrobných dát to nemusí byť presne cyklické. O to však teraz nepôjde. Nám postačí v manažmente vedieť, že mnohé okolo nás je predvídateľné, do nejakej miery a my sa môžeme podľa toho v biznise zariadiť. Napr. hodnota bitcoinov je v určitom časovom slede predvídateľná. Naberá na hodnote, potom stráca, opäť naberá a tak dookola, už niekoľko rokov. Čo však bude s bitcoinom o desať, dvadsať rokov, tak naozaj nevieme a to sme už ovplyvnení vlastným stereotypným pohľadom na svet, ak by sme tvrdili, že bude iba hodnota narastať. Alebo: hodnota akcií Muskových firiem narastala. A bolo to predvídateľné. Všetko tomu nasvedčovalo. Až vyslal do sveta pár takých signálov, že cena akcií Tesly prudko začala klesať. Z krátkodobého horizontu môžeme byť predvídateľní, aj zameranie firiem, ich "core" biznisy, ale z dlhodobého hľadiska je to neznáma. Raz predsa len zistíme, že tá Schrodingerova mačka v tej krabici proste nie je a to aj napriek ezoterickému výkladu kvantovej mechaniky, alebo práve vďaka nej. použitý citát: Sabine Hossenfelder "Existenciálna fyzika", N Press, s.r.o., 2024, Bratislava, str. 200. _____________________________________________________________________________________________________________ Photos courtesy of and copyright Free Range Stock, Racool , freerangestock

Už v názve prejudikujeme, že niekde pôjdu viac po obsahu, inde po forme. Najvhodnejšie bude mať na pamäti aj formu, aj obsah. Ak niektorá zo zložiek začne prevažovať, v podnikaní to zaraz pocítime. Spomalia sa procesy, alebo neúmerne zrýchlia. Spätná väzba prestane fungovať. Sú firmy a organizácie, kde už idú iba po forme, lebo obsah už chýba. Prejaví sa to v každodennom fungovaní. Stratégia, ktorá je inak postavená hlavne na obsahu sa vytráca. Ľudia v takejto organizácii strácajú zmysel toho, čo robia. Obsah sa stáva bezobsažným. Takáto organizácia pre svoju záchranu postupne presadzuje agendu formy a tak vznikajú rôzne obežníky, vyjadrenia, postupy, nastavenia, formuláre, ktoré majú za cieľ zachraňovať de facto už úpadok. Čím viac sa bude blížiť koniec fungovania takejto organizácie, tým viac bude byrokracie. Pripomína Vám to fungovanie štátu, kde narastá byrokracia? Áno, aj pri štáte budú fungovať obdobné mechanizmy. Tiež máte dojem, že sa vytráca obsah? Na Slovensk, a aj v niektorých ďalších európskych štátoch, do značnej miery. Narastá byrokracia, ktorá sa ale vykladá ako transformovanie komunikácie štátu s občanom na vyššiu úroveň. Štát žiaľ takto môže nejaký čas fungovať, aj keď pôjde na dlh. Na dlh zdrojov, ľudských, nerastných, finančných. Na dlh absentovania pridanej hodnoty. Vo firme sa to však prejaví skoro. Firma končí. Nadmernou byrokraciou sa odčerpajú ešte aj tie posledné zvyšky zdrojov a pridanej hodnoty. Tá však už dávno bola na minime pre zlú stratégiu, neuchopiteľné ciele, vízie... Tak nezabúdať na obsah, predsa len bude o niečo dôležitejší, ako forma. Najlepšie však bude, aby forma a obsah sa dopĺňali. Ale skôr, aby forma slúžila obsahu, nie naopak. Photos courtesy of and copyright Free Range Stock, Jack Moreh , freerangestock