Dobou, ktorá sa zrýchľuje, a tlakom, ktorú tá rýchlosť zmien prináša do životov ľudí, úmerne narastá výskyt manipulačných techník a faulov v komunikácii. Na tomto mieste sa zameriame na tieto javy v pracovnom prostredí. To, akým spôsobom vo firmách komunikujeme bude podmienené faktormi akými sú napr. odvetvie v ktorom pôsobíme. Ďalej, aký typ vedenia vo firme prevažuje. Akým spôsobom firmu vedie manažment. Samozrejme typ organizačnej štruktúry a nakoniec, a to by sme možno mohli spomenúť, ako prvé, aká kultúra prevažuje. Sú ešte aj ďalšie determinanty, akými sú zloženie ľudí. Či je multikultúrne, či prevažuje mužské, alebo na druhej strane ženské osadenstvo a pod. Žiaľ, manipulačné techniky patriace tiež ku komunikačným faulom a rôzne ďalšie nečestné techniky, akými sú napr. mocenské presadzovania si názorov, šírenie ohováraní, špekulácií a zákulisných hier, bezcieľne vyzvedanie sa, resp. aj ignorácia a pod. sa vyskytujú naprieč rôznymi firmami. Ide skôr o frekvenciu výskytu a či sú tie komunikačné fauly normálnym a bežným javom. Sú firmy, kde sa takto bežne komunikuje a je to akýsi miestny kolorit a úzus. A keď sa niekto pozrie na to zvonka, môže byť zaskočený. Ak do takej firmy príde nový pracovník s iným obsahom nastavenia kultúry, bude pravdepodobne zaskočený a bude to pre neho bariéra, ktorú nebude schopný, ani ochotný prekročiť a zaraz odchádza. To všetko vymenované a ešte ďalšie, akými sú: manipulácia, mocenské presadzovanie sa, klamstvo, obviňovanie, myslenie za iných, dohovorenie myšlienky za iného, vkladanie slov niekomu inému "do úst", povrchné počúvanie, minimálna empatia, nejestvujúce načúvanie, žiadna, alebo minimálna snaha o konsenzus, zosmiešňovanie. Mnoho z toho by sme vlastne už mohli označiť bossingom, resp. mobingom, nakoniec aj staffingom, alebo bullyingom. Záleží od toho, medzi akými a koľkými aktérmi prebieha nečestná komunikačná technika a či už nejde v niektorých prípadoch o viac, než len o komunikáciu. Paradoxne aj nečestné techniky a fauly, ktoré môžu byť podľa intenzity označované aj trestným činom, môžu byť niekde tolerované. Spomínam si na jednu nemenovanú školu v menšom meste na Slovensku, kde riaditeľke školy boli zamestnanci nútení odovzdávať časť mzdy....K tomu niet čo dodať. Photos courtesy of and copyright Free Range Stock, Ju PhotoStocker, freerangestock

V minulej časti sme popísali našu zložitú komunikáciu a to, že sa možno chceme aj my podobať na humanoidných robotov, (ako inak, podvedome...) Nie je pritom naším cieľom iba to, aby sa tie roboty podobali čo najviac práve na nás? Dnes by sme si skúsili zodpovedať, čo je vlastne dôvodom toho, že máme tendenciu, či už ako štátna inštitúcia smerom k občanom, alebo aj my občania medzi sebou, a nakoniec aj vo firmách, komunikovať stále zložitejšie. Je zaujímavé, že sa to vlastne deje v dobe skokovej technickej revolúcie, kedy sa začínajú využívať technicky vyspelé komunikačné toky online cez rôzne platformy. Niečo z toho je už v základnej výbave mobilov, alebo bežných laptopov , či stolových počítačov. Áno, paradoxne, na jednej strane je dostupnosť online informačných tokov, do ktorých sa neraz zapájajú už aj deti, či ľudia aj 70+, no na druhej strane úmerne s rýchlosťou a dostupnosťou informácií rastie aj obsah informačného balastu, hoaxov, nedorozumení, skratiek, nepochopení textu. Nedôsledné čítanie zadaní a otázok, a z toho neraz odpovedí ani nie na pôvodné otázky. Takže to vyzerá neraz tak, že aj keď sa vieme spojiť v sekundách cez mobil s miliardou ľudí, nechápeme čo chceli povedať. Čo sa chceli opýtať a tak odpovedáme spôsobom, že to nepochopí zas druhá strana a tak dokola. Opäť sa vraciam k Havlovej nadčasovej hre "Vyrozumění". Všetko je akoby v umelom jazyku. Určite Ste tiež mali možnosť čítať si vyrozumenie z nejakého úradu, ktorý Ste aj po niekoľkonásobnom prečítaní, nechápali. Prečo je tomu tak? Je to úskočný manéver? Je to skrytý boj o informačnú moc? Alebo je to už iba zacyklenie v niekoľkoročnom nechápaní sa? Alebo ide iba o boj o prežitie formou uzurpovania si kúsku zeme v informačnej vojne. Zoberme si napríklad až absurdnú náročnosť požiadaviek od štátu na projekty, na ich formu a obsah pri čerpaní eurofondov. Vravieva sa: "Sme pápežskejší, než pápež..." A čo je dôvodom? Stále mi z toho vychádza najviac už spomenutá informačná moc a boj o časť informačnej krajiny v informačnej vojne. Photos courtesy of and copyright Free Range Stock, rawpixel , freerangestock