Mnohokrát sa na pracovníka pozeráme cez prizmu veku. Kategorizujeme: generácia X, Z, Alfa, Mileniáli, Boomers, atď. A vytvárame zbytočné konštrukty, ktoré nás vo vedení vedú nie najšťastnejším smerom. Ukracujeme sa o možnosti, ktoré nám ľudia ponúkajú. Sme prekvapení, keď aj starší ročník je hravý, invenčný a nevie sa prispôsobiť zbytočnej byrokracii a čudujeme sa taktiež, keď niekto z generácie Z má rád to svoje isté, odrobených 8 hodín a nič naviac.
Je to viac o osobnostiach ľudí, samozrejme aj ďalších determinujúcich faktoroch. Predpokladám, že už menej o ročníku narodenia. Ja sám, keď už by som sa musel niekde zaradiť, by som o sebe hovoril ako milénialovi, alebo dokonca o generácii Z. Rád objavujem. Nevydržím dlho na mieste len preto, lebo mi to dáva istotu a vypočíta sa mi relatívne vyšší dôchodok. Mám pomerne vysokú toleranciu k neistote. Viac razy som aj v podnikaní začínal od nuly a tu som vo svojich takmer 60-tich rokoch. Stále idem v ústrety novým výzvam. Vo svojej terapeutickej, resp. koučovacej praxi sa neraz stretávam už s dvadsiatníkmi prežívajúcimi burn out, ktorí stratili zmysel práce, dokonca aj života.
A ak sa pozrieme na motiváciu, vidím skôr iba dve kategórie bez ohľadu na dátum narodenia. Tí, ktorí sú samomotivovaní, lebo majú také (mentálne) životné, morálne, resp. kultúrne nastavenie. A dokonca aj (fyzické) nastavenie.
A tak mnohokrát prichádzame úplne zbytočne škatuľkovaním o kvalitných ľudí. Od určitého času som na svoje CV-čka prestal dávať rok narodenia a odporúčam to robiť aj ostatným.
Pravidelne budeme nachádzať absolventov, ktorí pôjdu na istotu a na druhej strane paradoxne starých dobrodruhov. Žijeme však v dobe rýchlych a stále rýchlejších zmien v podobe robotizácie a automatizácie, zároveň neistôt napr. v podobe vojenských konfliktov. Veľa pracovných pozícií zanikne a vzniknú nové a v tom všetkom vek bude, predpokladám, hrať menšiu rolu.
Photos courtesy of and copyright Free Range Stock, Direct Media ,
